ZMOS: Dohoda rezortu vnútra s odbormi o vyšších benefitoch nemôže slúžiť ako bič na mestá a obce
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) upozornilo, že dohody Ministerstva vnútra SR s odbormi nemožno využívať ako nátlak na samosprávy pri rokovaní o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Podľa združenia je legitímne, že ministerstvo vnútra ako zamestnávateľ rokuje so svojimi odbormi a dohaduje podmienky pre svojich zamestnancov, a dosiahnuté dohody treba rešpektovať. Nemali by však byť argumentom pre nátlak na iné subjekty pri rokovaní o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa (KZVS). ZMOS to uviedlo v reakcii na výzvu, ktorú mu adresoval Odborový zväz polície SR (OZPSR).
Ministerstvo vnútra uzavrelo s policajnými odbormi dohodu o zvýšených benefitoch zamestnancov. Policajní odborári po dohode s rezortom vnútra, ktorá má garantovať zvýšené benefity aj v prípade neuzatvorenia celoštátnej dohody, vyzvali ZMOS, aby prejavilo „rovnakú sociálnu zodpovednosť voči svojim zamestnancom“.
Predseda ZMOS Jozef Božik odmieta záležitosť jednostranne zjednodušovať a upozorňuje, že združenie musí obhajovať záujmy miest a obcí, ich zamestnancov aj obyvateľov. „Sociálna zodpovednosť zamestnávateľa totiž znamená nielen prijímať záväzky, ale mať aj reálne zdroje na ich plnenie,“ uviedol Božik. Podľa jeho slov je preto plne legitímne stanovisko ZMOS, ktoré pri kolektívnom vyjednávaní požaduje, aby nové finančné záväzky mali zabezpečené reálne finančné krytie.
Božik pripomenul, že ZMOS malo napokon záujem kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa na zostávajúce obdobie roka 2026 uzatvoriť. Problém však nastal pri požiadavke Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR a Nezávislých kresťanských odborov Slovenska (NKOS), ktoré podmienili jej uzatvorenie súčasným podpisom KZVS na rok 2027. „ZMOS a združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) pritom zotrvali na svojom stanovisku, že dohodnuté zvýšenie platových taríf o 8,4 percenta od 1. júla 2027 musí mať zabezpečené reálne finančné krytie. Práve v tejto otázke zostáva zásadný rozdiel v stanoviskách,“ vysvetlil Božik.
Podľa Božika platí, že ak má systém kolektívneho vyjednávania a odmeňovania vo verejnej službe v budúcnosti fungovať, musí byť zabezpečené adekvátne a predvídateľné financovanie miest a obcí. „Nie je možné očakávať, že samosprávy budú preberať ďalšie mzdové záväzky bez zodpovedajúceho zabezpečenia zdrojov. Ak chceme porovnateľné pracovné a platové podmienky, musíme vytvoriť aj porovnateľné podmienky na ich financovanie,“ dodal Božik.
OZPSR spolu s ďalšími odborovými zväzmi pôsobiacimi v rezorte vnútra podpísal s Ministerstvom vnútra SR dodatok ku kolektívnej zmluve na roky 2025 – 2026 pre zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme. Dodatok zvyšuje počet dní pracovného voľna, zvyšuje odstupné a odchodné a benefity garantuje aj v prípade neuzatvorenia dohody na celoštátnej úrovni. OZPSR v tejto súvislosti vyjadrilo pochopenie pre argumenty ZMOS a SK8, pre ktoré nepodpísali KZVS, zároveň však obe združenia vyzvalo, aby otázka nastavenia financovania samospráv nebola dôvodom na „obmedzovanie sociálnych istôt ich zamestnancov“.
