Michal Šimečka sa prihlásil k reforme, ktorej sa politici desaťročia vyhýbali
Slovensko nutne potrebuje komunálnu reformu. Progresívne Slovensko ju považuje za svoju premiérsku tému a tvrdí, že už si nemôžeme dovoliť čakať. Uvádzajú to poslankyňa Národnej rady SR za Progresívne Slovensko Jana Hanuliaková a odborník na fungovanie samospráv Jozef Gašparík.
Predstavme si staršiu pani v malej obci, ktorá potrebuje ísť k lekárovi. Autobus tam nechodí vôbec, alebo len párkrát za deň. Na deti sa spoľahnúť nemôže, tie pracujú v zahraničí. Ak žije v Maďarsku, pomôže jej „falugondnok“ – obecný pomocník, ktorý okrem iného vozí starších ľudí k lekárovi a deti do školy. Na Slovensku nič také nemáme. V lepšom prípade sa pani musí spoľahnúť na taxík, alebo ostane doma.
Komunálna reforma nie je len o komplikovaných konceptoch ako decentralizácia či zmena financovania samospráv. Rieši konkrétne problémy, ktoré majú ľudia v obciach po celom Slovensku. Práve pomoc v tejto každodennej situácii je jedným z opatrení, ktoré Progresívne Slovensko predstavilo v programe TRESK! 2.
Dvadsať rokov čakania na reformu
TRESK! 2 je v prvom rade séria opatrení na oživenie ekonomiky a modernizáciu krajiny. Prináša lepšie podnikateľské prostredie, vyššiu životnú úroveň aj udržanie talentov na Slovensku. Má šesť priorít, ktoré predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka berie ako budúce premiérske témy. Medzi nimi je aj reforma fungovania samospráv, ktorej sa posledné desaťročia politici alibisticky vyhýbali.
Výsledkom je dvadsaťročné čakanie na reformu a samosprávy, ktoré existenčne závisia od európskych zdrojov, lebo obce sú často také malé, že majú minimum vlastných zdrojov. Žiadny kandidát na premiéra sa ku komunálnej reforme neprihlásil tak otvorene ako Michal Šimečka.
Keď počujeme o reforme verejnej správy, podvedome očakávame, že nasledovať bude suma, koľko to bude stáť štátny rozpočet a tým aj nás všetkých. Komunálna reforma však peniaze môže, naopak, prinášať. Ak motivujeme malé obce spájať sa do efektívnych celkov, môžeme na ich fungovaní ušetriť sto až tristo miliónov eur ročne.
K tomu pribudnú úspory z rozsahu, teda lacnejšie nákupy tovarov a služieb vo väčších objemoch, ak budú obce nakupovať spoločne. Dôležité je, aby tieto peniaze zostali tam, kde vznikli, a aby o nich rozhodovali samosprávy.
Férovosť znamená aj zodpovednosť
TRESK! 2 počíta so spravodlivým vzťahom medzi štátom a samosprávou. Poistkou má byť ústavná garancia nedotknuteľnosti príjmov, teda ochrana pred zásahmi do obecných rozpočtov. Tie sa diali nielen za vlády Igora Matoviča, keď štát použil zdroje obcí na financovanie rodinného balíčka, ale aj za Roberta Fica, ktorý nimi pláta diery v štátnom rozpočte.
Férovosť však znamená aj zodpovednosť. Ak chce samospráva získať dodatočné zdroje, nemôže sa už obracať na štát. Musí prevziať väčšiu úlohu v daňovej politike: dostane silnejšie právomoci pri zdaňovaní nehnuteľností a motorových vozidiel a pri určovaní daňových prirážok k daniam, ktoré určuje štát. Silnejšie obce tak môžu podporovať miestne podnikanie alebo získavať peniaze na svoj rozvoj.
Nové zdroje sa musia prejaviť v kvalitnejších službách. Obce tak môžu občanom podávať „gazdovskú pomocnú ruku“. Spomínaný falugondnok je jedným z príkladov. V Škandinávii obciam v poskytovaní takejto pomocnej ruky pomáhajú municipality, teda väčšie celky vzniknuté spojením viacerých obcí.
Občan tam pozná svoje práva, pretože má zákonnú garanciu na adresnú pomoc. Cieľom komunálnej reformy musí byť nárokovateľnosť, teda to, že na pomoc máme právo a nie je len akousi láskavosťou od vládnucich. Pomoc tiež musí byť k dispozícii priamo v blízkosti nášho domova.
Bezpečnosť, ktorú si obce nemôžu dovoliť
Rovnaký prístup by mal platiť aj pre obecné polície. Dnes ich má zriadených menej než šesť percent obcí na Slovensku. Nie preto, že by ich väčšina nepotrebovala, ale preto, že si ich z vlastných zdrojov nemôže dovoliť.
Pri takom stave nemožno hovoriť ani o plnení základných kompetencií, nieto o garanciách pre občana. TRESK! 2 počíta s osobitnou podporou obecných polícií zo strany štátu, no ešte dôležitejšie je, aby obce mali dostatočnú kapacitu financovať takéto služby z vlastných prostriedkov.
Bez zodpovedného člena vlády sa takáto zásadná reforma nedá uskutočniť. Preto Progresívne Slovensko navrhuje novú pozíciu podpredsedu vlády pre decentralizáciu a reformný tím za účasti samosprávnych združení. Zapojení musia byť aj akademici a odborníci z praxe, na komunálnej aj celoštátnej úrovni.
Kľúčové bude programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa k podpore zaviažu všetky strany budúcej koalície. Keďže je reforma politicky citlivá, rokovania o hľadaní prienikov prebiehajú v opozícii už dnes. Na jej zavedenie bude Progresívne Slovensko pripravené od prvého dňa vládnutia.
