Zabudnutá jaskyňa pod Spišským hradom odhalená po 100 rokoch
Mapa z roku 1923 priviedla speleológov k neznámej jaskyni. Dnes už má názov Strážnica a svoj presný bod v priestore.
SPIŠSKÝ HRAD: Prednáška v Prahe-Dobřichoviciach o objavovaní jaskýň v Slovenskom krase priniesla členom Jaskyniarskeho klubu Drienka nečakaný objav. Medzi poslucháčmi, nadšenými bádateľmi krasu Dolného vrchu (Alsó-hegy), sedel aj 86-ročný Július Novotný, vnuk Júliusa Zikmunda. Priniesol so sebou originál mapy Spišského hradu s vyznačenou neznámou jaskyňou, ktorú jeho dedo vlastnoručne podpísal a datoval.
Pomenovali ju Strážnica
Prvý historický záznam o jaskyni na Spišskom hrade má presne 103 rokov a 4 mesiace. Do pôdorysu hradného areálu ju grafickým symbolom zakreslil významný český krasový bádateľ Ing. Július Zikmund, rodák z Plzne, ktorý hrad v minulosti detailne zmapoval.
„Lokalitu označil len slovom ‚jeskyně’ a nepriradil jej nijaký názov. Urobili sme to teda my, viac než sto rokov po tom, čo sa Zikmundov historický pôdorys dostal do jaskyniarskej dokumentácie. Po konzultácii s hradnými sprievodcami sme jaskyňu pomenovali STRÁŽNICA – podľa historického názvu objektu, pod ktorým leží,“ priblížil na sociálnej sieti známy jaskyniar Gabriel Lešinský, ktorý stál pri objave viacerých neznámych jaskýň na Slovensku.
V pôvodnom stave je najmä klenba
Pôvodnú koróznu krasovú dutinu pretvorili do dnešnej podoby pravdepodobne v stredoveku samotní stavitelia Spišského hradu, ktorí ju vytesali ručným náradím.
„V pôvodnom stave sa zachovala najmä klenba siene s priemerom 1,3 metra a niektoré ďalšie časti až 3 metre vysokého interiéru, ktorý má pôdorys približne štvorca so stranou 2,5 metra. Vchod stavitelia umiestnili mimo hlavnej osi pravdepodobne preto, že na tom mieste už existoval prirodzený vstupný otvor, ktorý len ručne rozšírili a upravili do dnešných rozmerov,“ vysvetlil nadšencom jaskyniarstva Gabriel Lešinský.
Storočná mapa
Až do konca októbra sa o existencii tejto jaskyne v odbornej literatúre ani v archívoch neobjavila nijaká zmienka.
„Cesta k objaveniu tejto jaskyne, ktorá sa začala 21. júna 1923 v Košiciach a vyvrcholila 28. októbra 2026 na Spišskom hrade, má až bizarné kontúry. Vďačíme za ňu predovšetkým horolezcovi a optometristovi z Prahy-Dobřichovíc Tomášovi Haberlandovi. Ten nás v decembri 2023 súkromne pozval, aby sme u nich vystúpili s prednáškou o objavovaní jaskýň v Slovenskom krase,“ opisuje sled udalostí Gabriel Lešinský.
Speleopotápač, dlhoročný jaskyniar, člen jaskyniarskeho klubu a antropológ Pavel Kubálek akciu spropagoval, vďaka čomu sa na prezentácii okrem bádateľov a záujemcov zúčastnil aj Július Novotný s originálnou mapou Spišského hradu od svojho deda.
„Július Zikmund mapu s označením jaskyne vyhotovil pred vyše sto rokmi v Košiciach, kde vtedy pracoval ako takzvaný ‚vrchní rada státních drah’,“ vysvetlil Gabriel Lešinský.
V pamätný deň
V septembri 2026 speleológovia jaskyňu podľa historickej mapy lokalizovali priamo v teréne. Urobili tak so súhlasom vedúcej prevádzky Spišského hradu (SNM – Spišské múzeum v Levoči) Kataríny Fabiánovej a v spolupráci s dlhoročným kolegom jaskyniarom Jozefom Psotkom, ako aj s geochemikmi a geológmi z krakovskej Jagelovskej univerzity.
„Na obed 28. októbra sme slávnostne zamerali jej presnú polohu. Leží v nadmorskej výške 622 m n. m.,“ informoval na sociálnej sieti Gabriel Lešinský.
„Po sto rokoch tak všetko konečne zapadlo na svoje miesto. Ing. Július Novotný, vnuk autora mapy, žiaľ, necelé dva mesiace po našej prednáške zomrel. Tento speleohistorický objav preto venujeme jeho svetlej pamiatke,“ uzatvára príbeh Lešinský. Za dvojročnú spoluprácu zároveň poďakoval miestnym bádateľom – geológovi a skúsenému jaskyniarovi Františkovi Miháľovi a dlhoročnému ochranárovi, bývalému pracovníkovi NP Slovenský raj Milanovi Barlogovi.
