Z obyčajného rybára jedným z najvplyvnejších ľudí planéty. Dnes kŕmi milióny detí denne po celom svete
Magnus MacFarlane-Barrow prešiel cestu od rybára k lídrovi celosvetovej charity Mary’s Meals. Organizácia, ktorú založil, denne nasýti milióny detí v tých najchudobnejších kútoch sveta prostredníctvom jedla podávaného priamo v školách. V roku 2015 ho magazín TIME zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta.
„Vychádza to celkovo na približne 3 miliardy libier ročne, teda asi 3 a pol miliardy eur,” hovorí o sume, ktorá by svet stálo zbavenie hladu všetkých detí na planéte. „Len v samotnej Veľkej Británii minieme na našich psov trikrát takúto sumu. Nemám nič proti psom, hovorím to len ako príklad, ktorý ukazuje, aké možné by pre nás bolo vyriešiť tento problém, keby na svete existovala vôľa.”
Začiatky v Bosne a prvý impulz
MacFarlane-Barrow pochádza zo Škótska. V roku 1992 sa s bratom rozhodli pomôcť utečencom počas vojny v bývalej Juhoslávii. V Škótsku zorganizovali zbierku základných vecí, ktoré utečenci potrebovali, a on sám si vzal týždeň dovolenky, aby ich odviezol do utečeneckého tábora v Bosne. Keďže sa doma nahromadilo veľké množstvo jedla a oblečenia, rozhodol sa vzdať práce, predal dom a počas vojnových rokov jazdil so kamiónom zo Škótska tam a späť.
Prvých desať rokov pôsobili pod názvom Scottish International Relief. Poskytovali núdzovú pomoc, otvárali domovy pre opustené deti v Rumunsku, pracovali s deťmi ulice v Latinskej Amerike a zabezpečovali zdravotnú starostlivosť v západnej Afrike. Až v roku 2002 vzniklo Mary’s Meals.
Edward z Malawi a myšlienka školského jedla
Rok 2002 bol rokom hladomoru v africkom Malawi. MacFarlane-Barrow tam vtedy zabezpečoval jednoduchý núdzový stravovací program. Spoznal rodinu, ktorej otec práve zomrel a matka zomierala. Jej najstarší syn Edward mal 14 rokov. Keď sa ho spýtal, v čo vo svojom živote dúfa, Edward odpovedal, že by chcel mať dostatok jedla a raz chodiť do školy.
Táto odpoveď podľa MacFarlane-Barrowa odštartovala celú misiu Mary’s Meals. Poukázal na začarovaný kruh: milióny detí chýbajú v škole, pretože hladujú, pracujú alebo žobrú, aby prežili, a bez vzdelania nemajú nádej na únik z chudoby. Riešením je jedno jedlo denne v mieste vzdelávania – uspokojí okamžitú potrebu hladujúceho dieťaťa a zároveň ho privedie do triedy.
S Edwardom neskôr stratil kontakt. Keď ho po rokoch našiel, Edward si na ich stretnutie z roku 2002 pamätal. Jeho vlastný syn Blessing chodil do miestnej školy a dostával jedlo od Mary’s Meals.
Výsledky a dôkazy
Najnovšie štúdie v krajinách ako Malawi a Zambia, kde má organizácia najväčšie projekty, podľa MacFarlane-Barrowa ukázali priemerný nárast počtu detí zapísaných do školy o 25 percent po zavedení Mary’s Meals. Organizácia eviduje dramatické zlepšenie dochádzky aj akademických výsledkov. Mnohí dospelí, ktorí ako deti dostávali jedlo v škole, dnes pracujú, ďalej sa vzdelávajú alebo farmárčia.
Miestne vlastníctvo a úloha komunity
MacFarlane-Barrow zdôrazňuje, že kľúčovou súčasťou Mary’s Meals je miestne vlastníctvo. Všetko, čo organizácia v komunite robí, od prvého dňa vlastnia miestni a o každodenný chod sa starajú miestni lídri a dobrovoľníci. Úlohou organizácie je vyzbierať finančné prostriedky, nakúpiť a prepraviť jedlo do školy a dohliadať na jeho využitie. „Ak by to tak nebolo, odišli by sme,” hovorí.
Náklady a transparentnosť
Nakŕmiť dieťa v škole jedným jedlom každý deň počas celého školského roka stojí 22 eur. Podľa MacFarlane-Barrowa je to reálne číslo možné vďaka tomu, že takmer všetku prácu robia neplatení dobrovoľníci, a vďaka lokálnemu nákupu potravín, ktorý zároveň podporuje miestnu ekonomiku.
V najchudobnejších krajinách sveta je podľa neho približne 140 miliónov detí, ktoré potrebujú školské stravovanie a nemajú ho. Zhruba polovica z nich by nechodila do školy vôbec, druhá polovica by v škole bola, ale trpela by hladom. Vypočítať, čo by to stálo, je podľa neho možné na základe aktuálnych nákladov organizácie.
Na otázku, prečo by si mal bežný Slovák vybrať práve Mary’s Meals, MacFarlane-Barrow odpovedá, že existujú aj iné dobré organizácie, ktoré nechce nikomu odrádzať od podpory. Za Mary’s Meals podľa neho hovorí konkrétnosť a transparentnosť – „neexistuje absolútne žiadna záhada ohľadom toho, čo robíme”.
Osobné zúfalstvo z toho, že nemôže pomôcť každému, podľa svojich slov neprežíva. Organizácia sa drží konkrétneho kroku: v každej krajine má poradovník škôl a vie, kde môže Mary’s Meals zaviesť do ďalšej školy hneď, ako na to vyzbiera financie.
