Šváby v školách, drahé bývanie a horiace ulice. Prečo sa mladí Európania búria?
Masové protesty mladých sa z Francúzska rozšírili aj do ďalších európskych krajín. Nespokojnosť so školstvom, drahým bývaním a životnými podmienkami prerástla do násilných nepokojov. Politicky ich využíva aj krajná pravica či Rusko, ktoré hovorí o úpadku Európy.
Protesty sa začali v septembri vo Francúzsku, kde tisíce stredoškolákov upozorňovali na zastaralé budovy plné švábov a nedostatok učiteľov. Nespokojnosť sa postupne rozšírila na vládu, vysoké ceny a nedostupné bývanie. Ulice horia, polícia používa vodné delá a v niektorých mestách platia nočné zákazy vychádzania. Počas víkendových nepokojov zachvátil požiar historickú radnicu v Limoges, ktorej sa zrútila časť strechy. K protestujúcim sa pridal líder hnutia Nepoddajné Francúzsko Jean-Luc Mélenchon.
Protesty sa rozšírili aj do Albánska, Talianska či Portugalska, kde mladí žiadajú dostupné bývanie, vyššie mzdy a lepšie životné podmienky. V Miláne došlo k násilným stretom s políciou, rabovaniu obchodov a podpaľovaniu majetku. V Španielsku premiér Pedro Sánchez po protestoch proti nedostupnému bývaniu vyhlásil predčasné parlamentné voľby na 29. novembra.
V Albánsku sa situácia vyhrotila po pláne vybudovať luxusný komplex spojený s Jaredom Kushnerom a Ivankou Trump na ostrove Sazan a neďalekom pobreží v blízkosti chránenej prírodnej oblasti. Protestujúci vnikli do ministerstva školstva v Tirane a založili požiar, horeli aj bankové pobočky. Premiér Edi Rama odstúpiť odmieta s tým, že chce riešiť oprávnené požiadavky a pokračovať v približovaní krajiny k EÚ.
Počas víkendových nepokojov vo Francúzsku polícia zadržala viac ako 2 400 ľudí a zranenia utrpelo takmer tisíc policajtov a žandárov. Sedemnásťročný mladík prišiel o ruku po zásahu policajným granátom. Výtržníci sa vlámali do stoviek predajní vrátane luxusných obchodov v Paríži či Marseille, ukradnutý tovar sa objavil aj na platforme Vinted, ktorá podozrivé ponuky odstraňuje. Ďalšie demonštrácie sú plánované na nasledujúci víkend.
V Španielsku vyvolalo vlnu solidarity vysťahovanie 87-ročnej Maricarmen Abascalovej, ktorá v madridskom byte žila viac ako 70 rokov; po vysťahovaní 23. septembra o dva týždne zomrela v nemocnici. V Portugalsku vyšli do ulíc Lisabonu desaťtisíce ľudí, ceny nehnuteľností v druhom štvrťroku 2026 medziročne vzrástli o 16,5 percenta oproti priemeru EÚ 4,7 percenta. Polícia rozpustila protestné tábory v Lisabone a Porte a zadržala 55 aktivistov.
Nepokoje politicky využíva aj krajná pravica a Rusko. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Európa čelí veľkej kríze a nepokoje hraničia s chaosom, Putinov osobitný vyslanec Kirill Dmitrijev hovoril o „samovražednom úpadku Európy“. Americký prezident Donald Trump spájal nepokoje s prisťahovalcami, hoci protesty vypukli pre zlé podmienky v školstve. Líderka francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová obvinila prezidenta Emmanuela Macrona zo straty autority a krajnú ľavicu z podnecovania násilia.
