Ťah k Smeru je zástierka. Ide o to, či sa KDH odhodlá vládnuť s Progresívnym Slovenskom
František Mikloško je už možno trochu prchký, no vo svojom veku a pri svojom životnom príbehu na to má nárok. Dôležité je, že si uvedomuje, s kým konzervatívci nesmú presadzovať svoje hodnoty. Keď pred rokom poskytol rozhovor, bolo to necelý týždeň po schválení novely ústavy o kultúrno-etických otázkach, ktorú Smer presadil aj s pomocou hlasov KDH. Mikloško bol len jedným z dvoch poslancov kresťanských demokratov, ktorí za novelu nehlasovali. Vtedy ešte dúfal, že praktiky vlády opozíciu nakoniec zblížia.
„Myslím si, že Robert Fico nás ešte prinúti hľadať k sebe cestu. Keď nás Smer začne ťahať mimo Európskej únie, aj opozičné strany si budú musieť povedať, že ide o viac než o ideové rozdiely,“ povedal Mikloško. Teraz si však cestu k sebe budú musieť hľadať aj Mikloško a KDH. Nepriamo za to môže aj Fico.
Nevidí len ten, kto sa nepozerá
Mikloško sa ostro vymedzil proti výrokom podpredsedu KDH Viliama Karasa, ktorý v nedeľnej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 podporil postoj premiéra, aby sa Slovensko nepodieľalo na ďalšej pôžičke EÚ pre Ukrajinu. „Vzhľadom na našu ekonomickú silu a stav verejných financií si myslím, že je to korektné a nie je to nič nelojálne,“ tvrdil Karas. Mikloško to v podcaste označil za smerácke zmýšľanie. „KDH sa musí rozhodnúť, či tento človek má reprezentovať KDH, ale s takým KDH ja nemám nič spoločné, ani ho nebudem podporovať,“ povedal. „Je pre mňa vylúčené, aby niekto takýto bol predsedom KDH,“ dodal.
Karasa sa zastalo niekoľko bývalých predstaviteľov KDH na čele s expredsedom hnutia a parlamentu Pavlom Hrušovským. „Podpredseda hnutia má právo slobodne vyjadrovať svoje názory a očakávať, že na ne bude reagované vecnou polemikou, nie pripisovaním skrytých politických záujmov či osobných ambícií,“ uviedli v stanovisku.
Znova ako disident
O tom, že Karasov vplyv v hnutí rastie, sa vie už niekoľko rokov. Karas bol v marci tohto roku jedným z piatich predstaviteľov KDH, ktorí na sneme nehlasovali za vylúčenie spolupráce so Smerom, Hlasom a SNS. „Uznesenie na jednej strane jasne vylučuje spoluprácu KDH so stranami súčasnej vládnej koalície, čo je vzhľadom na situáciu, kam doviedli Slovensko, správny a zrozumiteľný signál. Na strane druhej však vysiela odkaz o preferencii budúcej spolupráce so stranami dnešnej opozície bez jasného pomenovania našich zásadných požiadaviek,“ píšu v stanovisku.
Tento spor nie je celkom tak o Mikloškovi či Karasovi. A dokonca ani o Smere nie. KDH so Smerom vládnuť nechce. No nekomfortne by sa cítilo aj vo vláde Progresívneho Slovenska. Tým sa Karas ako spoluautor novely ústavy netají. A aj z vonkajšieho konzervatívneho prostredia rastie proti takémuto spojeniu tlak.
Sofiina voľba KDH
Mikloško vlani na jeseň hovoril, že svoje ďalšie pôsobenie v KDH bude zvažovať v prípade, ak by sa hnutie posunulo k radikalizmu. „Radikalizmus dnes pre mňa predstavuje napríklad Kresťanská únia,“ povedal.
Ak by sa stal predsedom KDH Viliam Karas, nemuselo by to znamenať vôľu vládnuť so Smerom, no určite by to znamenalo posun k Smeru. Ak nie pre nič iné, tak preto, lebo by to znamenalo ešte väčšie vzdialenie sa od Progresívneho Slovenska. Konzervatívci majú z vládnutia s ním strach, hoci skutočné hodnotové ústupky bude musieť robiť PS.
Diskutovať o tom, či chce KDH vládnuť s Ficom, je len odvádzanie pozornosti. Skutočná otázka znie, či sa KDH rozhodne pre spoločnú ochranu liberálnej demokracie s liberálmi, alebo sú preň dôležitejšie konzervatívne hodnoty, ktoré presadí aj s tými, ktorí demokraciu oslabujú. Nemala by to byť Sofiina voľba.
