Konflikt medzi Robertom Ficom a Viktorom Orbánom: Katalin Sziliová žiada zásah proti Slovensku
Nadštandardné vzťahy medzi Robertom Ficom a Viktorom Orbánom dostali vážnu facku v podobe novej legislatívy, ktorá trestá spochybňovanie Benešových dekrétov. Nový zákon, ktorý je účinný od konca decembra, zavádza trest odňatia slobody až do šiestich mesiacov pre každého, kto verejne spochybňuje tieto dekréty. Tento spor rýchlo preskočil na európsku úroveň, keď sa hlavnú poradkyňu maďarského premiéra Katalin Sziliovú rozhodla obrátiť na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú s výzvou na preskúmanie tohto zákona v kontexte práva EÚ a Charty základných práv.
Sziliová varuje, že tento zákon porušuje článok 11 Charty, ktorý garantuje slobodu prejavu a informácií. Jej iniciatíva vzbudila otázky a kritiku, ktorú odôvodňuje vágnosť zákona a jeho potenciálne zastrašujúce účinky. Dotkla sa aj rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého je neakceptovateľné, aby štát vynucoval „historickú pravdu“ prostredníctvom trestného práva.
Reakcia slovenskej vlády: Rešpektujeme, ale trváme na svojom
Úrad vlády SR zareagoval na túto iniciatívu z Budapešti a zdôraznil existenciu mechanizmov na riešenie sporov medzi členskými štátmi EÚ. V oficiálnom stanovisku informoval, že Slovensko rešpektuje postup Sziliovej, ale ďalej presadzuje svoju právnu úpravu, nepripúšťajúcu pochybnosti o historických dokumentoch, ktoré formovali after-war usporiadanie vzťahov v regióne.
Na slovenskej politickej scéne vyvolalo zavedenie tohto zákona napätie, ktoré sa ešte viac vystupňovalo po predsedovom podpise kontroverzného zákona tesne pred Vianocami. K týmto udalostiam sa pridali aj protesty, najmä v Budapešti, kde študenti demonštrovali pred slovenským veľvyslanectvom proti tomuto zákonu, argumentujúc obranou slobody slova.
Maďarské obvinenia: Ohrozenie slobody slova
Maďarská opozícia, vrátane lídra strany TISZA, Pétera Magyar, ostro kritizuje Fica, označujúc ho za „kamaráta“ Orbána. Magyar vyčítal, že iniciatíva na odsúdenie zákona v Európskom parlamente bola zablokovaná stranou Fidesz, čím sa nielen stávajú otázky slovenskej politickej kultúry, ale aj medzinárodnej reputácie Slovenska.
Orbán pritom ostáva opatrný vo svojom vyjadrení, pričom naznačuje, že maďarské právo nevníma pojem spochybňovania s výnimkou holokaustu. Mnohé z doterajších krokov a vyjadrení naznačujú, že táto téma by mohla hrať podstatnú úlohu v ďalších politických debatách medzi oboma krajinami.
Začiatok rozporu: Progresívne Slovensko a Benešove dekréty
Tému Benešových dekrétov otvorilo opozičné Progresívne Slovensko v novembri 2025. Ich iniciatíva na zmierenie s maďarskou menšinou a žiadosť o „gesto dobrej vôle“ následne vyústila do bleskovej novelizácie Trestného zákona, ktorá sa miesto vyjasnenia postavila na stranu prísnych trestov za spochybňovanie historických dekrétov.
Rétorika a reakcie zo strany Ficovej vlády dokazujú, že zásadné konfrontácie sa môžu predpokladať nielen na domácej, ale aj na medzinárodnej scéne. Napätie sa tak zvyšuje a otázky ohľadom slobody prejavu, historických záznamov a politickej orientácie krajiny zostávajú na stole pre všetkých zainteresovaných.
