Slovensko rozdelené medzi demokratov a autokratov, najslabším článkom je uznanie výsledkov volieb
Podľa prieskumu vnímania demokracie si Slováci z demokratických pravidiel vyberajú tie, ktoré im vyhovujú. V priemere sedem z desiatich respondentov podporuje základné demokratické pravidlá, zároveň však výsledky odhaľujú výraznú polarizáciu spoločnosti podľa hodnotovej orientácie. Ukázal to prieskum, ktorý pre Fakultu masmédií Paneurópskej vysokej školy realizovala výskumná agentúra IPSOS.
Slovensko je polarizované, 34 percent obyvateľov plne rešpektuje demokratické pravidlá, u ostatných respondentov prevládajú umiernene autokratické (50 percent) až autokratické (16 percent) prvky posudzovania demokracie.
„Výskum okrem iného zisťoval postoje k demokratickým inštitúciám a pravidlám, ako je rešpektovanie výsledkov volieb, ústavné obmedzenia výkonu moci, nezávislosť verejnoprávnych inštitúcií či autorita Ústavného súdu,“ hovorí vedúci výskumného projektu Martin Kasarda.
Priemerná podpora demokratických princípov dosahuje 72 percent
Priemerná podpora demokratických princípov v celej populácii dosahuje 72 percent, čo naznačuje, že väčšina občanov deklaratívne akceptuje základné normy liberálnej demokracie.
Demokrati predstavujú najkonzistentnejšiu skupinu. Podpora jednotlivých demokratických pravidiel sa medzi nimi pohybuje od 86 do 98 percent, pričom priemerná hodnota dosahuje 95 percent. Ide o skupinu, ktorá jednoznačne podporuje ústavnosť, nezávislé inštitúcie aj rešpektovanie volebných výsledkov.
Umiernení autokrati podporujú demokraciu selektívne, priemerná podpora dosahuje 62 percent. Najnižšia podpora sa objavuje pri odmietaní odkladania volieb (45 percent) a pri uznávaní volebných výsledkov po prehre (59 percent). To naznačuje ochotu akceptovať demokratické pravidlá len za určitých okolností.
Autokrati vykazujú výrazne nižšiu podporu demokratických princípov, priemerná podpora predstavuje iba 44 percent. Mimoriadne nízka je ochota uznať výsledok volieb po porážke (22 percent) a odmietnutie odkladania volieb (18 percent). Práve tieto dva ukazovatele patria medzi základné piliere demokratickej súťaže.
Najslabším článkom je akceptácia volebných pravidiel. Najväčší rozdiel medzi demokratmi a autokratmi sa objavuje pri uznaní výsledkov volieb (97 vs. 22 percent) a pri odmietaní odkladania volieb (86 vs. 18 percent). Rozdiely dosahujú až 75, respektíve 68 percentuálnych bodov.
Výskum sledoval štyri kľúčové ukazovatele
Výskum v rámci projektu sledoval štyri kľúčové ukazovatele demokratickej alebo autokratickej orientácie: rešpekt k demokratickým pravidlám, uznávanie legitimity politických oponentov, odmietanie politického násilia a podporu občianskych slobôd. Na základe týchto ukazovateľov možno vyhodnotiť celkový index demokratickej alebo autokratickej orientácie občanov SR.
Konzistentne demokraticky orientované spektrum občianskej spoločnosti („Demokrati“) tvorí 34 percent obyvateľov, oproti tomu občania akceptujúci autokratickú orientáciu tvoria 16 percent populácie („Autokrati“). Zvyšnú polovicu obyvateľov tvoria občania s akceptáciou niektorých autokratických postojov („Umiernení“).
Radičová: Formálna podpora demokracie je relatívne vysoká
„Zistenia naznačujú, že formálna podpora demokracie na Slovensku zostáva relatívne vysoká, no pod povrchom existujú významné tendencie oslabujúce niektoré jej kľúčové princípy. Najzraniteľnejšou oblasťou sa javí rešpektovanie volebných výsledkov a pravidiel demokratickej súťaže, čo možno interpretovať ako jeden z prejavov plazivej autokratizácie spoločnosti,“ dodáva sociologička, profesorka Iveta Radičová, ktorá je súčasťou výskumného tímu.
Výsledky zároveň ukazujú existenciu rozsiahlej skupiny umiernených autokratov. Tí síce vo významnej miere podporujú demokratické pravidlá, avšak ich podpora je podstatne slabšia než u demokratov, najmä pokiaľ ide o voľby a politickú súťaž.
Výskum realizovala Fakulta masmédií Paneurópskej vysokej školy v spolupráci s agentúrou IPSOS v rámci projektu APVV-24-0309 Sloboda médií a sloboda prejavu v kontexte digitálnej spoločnosti na Slovensku. Dáta vychádzajú z augustového (18. – 23. 8., n=1061) a septembrového zberu (18. – 22. 9., n=1030) dát spoločnosti IPSOS.
