Čo sa stane, keď sa o hrob nemá kto postarať a kedy sa pristupuje k exhumácii
Smrť, pochovávanie a cintoríny sú témy, o ktorých sa často nehovorí, no týkajú sa nás. Najčastejšie v období Dňa spomienky na zosnulých. Mestská organizácia Marianum – Pohrebníctvo mesta Bratislavy má na starosti nielen samotné pohrebné služby, ale aj správu bratislavských cintorínov, pamätníkov, fontán či mestských hradieb.
Jej súčasný riaditeľ Robert Kováč vedie inštitúciu už štyri roky. V rozhovore priznáva, že aj keď pohrebníctvo mnohí vnímajú ako zvláštne povolanie, ide o prácu, ktorá si vyžaduje úctu, empatiu a precíznosť.
Cintoríny ako parky aj pietne miesta
Na cintorínoch je vidieť aj mladých ľudí. Okrem toho, že sú cintoríny pietne miesta, sú aj parkami s množstvom zelene, kde je možné sa poprechádzať či posedieť si v tieni stromov a tichu. Cintoríny možno vnímať aj ako verejné parky, ale s tým, že tam platia isté obmedzenia, ktoré sú dané zákonom alebo všeobecne záväzným nariadením.
Podľa Kováča prevažujú medzi návštevníkmi starší občania, no počas dušičkového obdobia prichádzajú celé rodiny vrátane najmenších detí. Na cintorínoch je zakázaný vstup s bicyklom či kolobežkou, so psami, zakázaná je konzumácia alkoholu a fajčenie. Riaditeľ upozorňuje aj na falošných kamenárov a apeluje na ľudí, aby si dávali pozor na osobné veci.
Kremácia prevláda, hroby slúžia viacerým generáciám
Spôsoby pochovávania sa menia. Za minulý rok bol podiel kremácií 72 percent ku 28 percentám v prospech kremácií. Urny možno ukladať nielen do urnových miest či kolumbárií, ale aj na hrobové miesta. Jedno hrobové miesto často slúži viacerým generáciám, keďže zákon stanovuje dobu prenájmu a po uplynutí desaťročnej lehoty je možné na tom istom mieste opäť pochovávať. Kremácia je zväčša lacnejšia ako klasické pochovávanie a možná je aj s obradom.
Adopcia hrobových miest a likvidácia hrobov
Obavy, že sa o hrob nebude mať kto starať, sa riešia prepisom nájomnej zmluvy, spravidla na vybavovateľa pohrebu alebo ďalšieho príbuzného s preukázateľným vzťahom k zosnulému. Od augusta tohto roka pribudla možnosť adopcie hrobových miest, ktorá sa netýka len významných osobností či pamiatkovo chránených hrobov. Na adoptované miesto sa však nesmie pochovávať.
Pri likvidácii sa vedie evidencia neplatičov. Ak je nájomca známy, výpovedná lehota je jeden rok, ak neznámy, miesto sa označí a lehota je tri roky. Následne je likvidácia možná až po súhlase okresného úradu. Likviduje sa príslušenstvo hrobového miesta, hrob sa nevykopáva a ostatky sa nevyberajú.
Exhumácia je zriedkavá
S exhumáciami sa pohrebníctvo stretáva veľmi zriedkavo. Spravidla ich nariaďujú orgány činné v trestnom konaní, ktoré môžu pozostalým aj zakázať kremáciu pri podozrení z trestného činu. Prípady, že sa niekto sťahuje do iného mesta a chce mať blízkych pri sebe, sa nevyskytli. Pri exhumácii treba doložiť všetky potrebné doklady a splniť zákonné podmienky. Čím dlhšie je telo uložené, tým menšia je pravdepodobnosť, že sa nájdu ostatky – väčšinou zostávajú len fragmenty v závislosti od pôdneho zloženia.
Sviečkomaty a triedený odpad
Pohrebníctvo sa stará aj o digitálne kiosky, kde si návštevníci vyhľadajú informácie, o sviečkomaty a na niektorých cintorínoch o triedený zber odpadu. Sviečkomat na mince ponúka sviečku s kahancom za dve eurá, samotnú sviečku so zápalkami za euro. Použitý sklenený kahanec možno odložiť na určené miesto a ďalší návštevník si ho môže zobrať, čím nevzniká odpad.
Počas dušičiek je odpadu na cintorínoch najviac – približne toľko, čo sa vyzbiera za celý rok, sa objaví v dvoch týždňoch. Personál je posilnený a vývozy sú oveľa častejšie ako počas bežného roka.
Nový cintorín až o viac ako 15 rokov
Bratislava bude nový cintorín potrebovať, no podľa Kováča skôr ako o 15 rokov nie. Organizácia pracuje na štúdii, ktorú chce verejnosti predstaviť v decembri. Štúdia pomenuje demografický vývoj a reálne kapacity, vytipuje dve lokality – jednu v rovinatom a druhú v kopcovitom teréne – a bude obsahovať aj architektonický návrh. Výstavba nového cintorína by mohla trvať minimálne päť rokov.
Ročne sa pridelí okolo 500 hrobových, urnových a kryptových miest. V Bratislave ročne zomrie okolo 3-tisíc ľudí, z toho 2 500 nebožtíkov má svoje hrobové miesta.
História aj súčasnosť cintorínov
Bratislava má v správe aj historické cintoríny, ako Ondrejský cintorín, cintorín Kozia brána či Mikulášsky cintorín. Na Ondrejskom cintoríne a Kozej bráne sú kiosky s mapou významných osobností a mesto prostredníctvom Bratislavského kultúrneho informačného centra organizuje komentované prehliadky. Zákaz zapaľovania sviečok platí len pri vyhlásení zvýšeného rizika požiarov, inak je možné sviečky páliť celoročne. Počas dušičiek sú zabezpečené protipožiarne hliadky.
Kuriozne požiadavky, ako vyberanie zosnulých z hrobov, u nás zákon neumožňuje. Bežné je, že sa urobia dva obrady – jeden pred pochovaním a druhý ako pietna rozlúčka bez verejnosti na cintoríne.
