Záchranár opisuje ďalší útok na zdravotníka: úder do tváre i hryzenie
Záchranár Matej Karlák označil memorandum o ochrane zdravotníkov, ktoré podpísali minister zdravotníctva Kamil Šaško a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, za teatrálne gesto. Panické tlačidlo v sanitke podľa neho záchranárom v teréne nepomôže.
Pár dní pred podpisom memoranda sa odohral ďalší, dovtedy nemedializovaný útok pacienta pod vplyvom omamných látok na zdravotníka. Pacient napadol Karlákovho kolegu, udrel ho päsťou do tváre a opakovane naňho pľul. Keď sa Karlák pokúsil kolegovi pomôcť, agresor ho začal hrýzť do ruky.
Incident sa podľa záchranára nedostal do médií ani pred políciu preto, že posádka nemá kapacitu hlásiť všetky menšie útoky a vyhrážky.
Záchranári v teréne čelia iným rizikám ako nemocnice
Karlák vysvetľuje, že záchranári potrebujú iné bezpečnostné opatrenia ako zdravotníci v nemocnici, pretože navštevujú cudzie domovy alebo nevedomky vstupujú na miesta vrážd. Za trinásť rokov praxe sa podľa vlastných slov mnohokrát bál o svoj život.
Záchranári sú podľa neho neustále slovne napádaní a čelia vyhrážkam smrťou. Na uniformách musia nosiť menovky, čo nepokladá za správne, keďže si ich ľudia vedia ľahko vyhľadať.
Ako príklad uviedol výjazd k poraneniu krku, pri ktorom posádka našla človeka s masívnym krvácaním. Počas oživovania prítomní hovorili vymyslené príbehy, no zranenia naznačovali, že ho niekto pravdepodobne bodol do krku.
Bezpečnostné zásady a vlastné skúsenosti
Karlák uviedol, že ak miesto nie je zabezpečené a môže tam byť útočník, zásadne tam nejde bez polície. Do cudzích obydlí nevstupuje tak, aby si zablokoval únikovú cestu, a pri agresívnych ľuďoch si udržiava odstup.
Opísal aj prípad, keď posádku nad ránom privolali k mužovi, ktorý tvrdil, že nevie, čo sa stalo, pričom vedľa neho ležal muž v kaluži krvi a on držal v ruke nožík. Karlák zachoval pokoj, vyšiel von a privolal políciu, kým kolega udržiaval s mužom očný kontakt.
Útok na kolegu na centrálnom príjme
Karlák spomenul aj útok z 21. októbra v nemocnici v Ružinove. Pacienta pod vplyvom drog, zafixovaného bezpečnostnými pásmi na nosidlách, napadol jeho kolega pri kontrole stavu. Pacient ho udrel päsťou do tváre a opakovane naňho pľul.
Podľa Karláka sa takéto prípady v médiách neobjavujú, pretože o nich nikto neinformuje. Útoky sa medializujú len vtedy, ak záchranár skončí práceneschopný alebo s trvalými následkami. Po incidente posádka pokračovala v službe, keďže kolega nemal zranenie vyžadujúce okamžité ošetrenie.
Návrhy na zlepšenie ochrany
Karlák by uvítal, ak by posádka pri výjazde mala informáciu, že pacient bol v minulosti agresívny. Ako ďalšie možné opatrenia spomenul kamery v sanitkách a na uniformách, ochranné vesty či legálne obranné prostriedky, ako paralyzér alebo slzný sprej.
Zdravotníci na Slovensku majú status chránenej osoby. Podľa Karláka by sa mali povýšiť na úroveň verejného činiteľa, ako je to napríklad v Spojenom kráľovstve. Za posledných päť či šesť rokov sa útoky podľa neho len zintenzívnili.
