Juraj Svítok má dostať miesto späť. Krok Branislava Zuriana ľudí pobúril
Bývalý vysokopostavený policajt Juraj Svítok uspel na súdoch so žalobou proti ministerstvu vnútra pre nezákonné preradenie. Keď sa prišiel prihlásiť do práce, na svojom niekdajšom pôsobisku nepochodil.
Predpoludním prišiel na bratislavskú centrálu policajnej inšpekcie, kde býval funkcionárom. Napokon skončil ako radový policajt ďaleko od hlavného mesta na okrese.
Riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Branislav Zurian vyhlásil: „Nemám žiadnu prácu pre pána Svítka, lebo nemám pre neho miesto.“ Argumentoval reorganizáciou, počas ktorej bolo Svítkovo miesto podľa šéfa policajnej inšpekcie zrušené. Odmietnutý policajt avizoval trestné oznámenie.
Reakcie ľudí na Zurianov krok
Verejnú diskusiu na sociálnych sieťach vzápätí ovládlo pobúrenie, že Zurian a ministerstvo vnútra obchádzajú rozhodnutia súdov a bránia jednému z čurillovcov v návrate. Svítok má dostať miesto späť, reaguje väčšina diskutujúcich podľa výsledkov monitorovania verejnej debaty a trendov na sociálnych sieťach.
Výrazne menšia časť ľudí, ktorí sa k téme vyjadrujú, je presvedčená, že Svítok a čurillovci nie sú obete a bývalý vysokopostavený policajný funkcionár by sa nemal vrátiť na pôvodnú pozíciu.
Súdy dali za pravdu Svítkovi
Juraj Svítok bol v časoch odhaľovania veľkých káuz zástupcom riaditeľa policajnej inšpekcie. Keď začal rezortu vnútra šéfovať Matúš Šutaj Eštok, postavili prakticky všetkých policajtov okolo Jána Čurillu mimo služby alebo ich preradili na iné, zväčša menej dôležité útvary.
Svítka najprv nový šéf inšpekcie rozkazom odvolal z miesta zástupcu, potom ho prevelili za radového operatívca do Bánoviec nad Bebravou. Oba kroky však neboli zákonné a Svítok na správnom súde dosiahol zrušenie týchto rozkazov.
Problém bol v tom, že aj on bol oznamovateľom protispoločenskej činnosti, ale s úradom na ochranu týchto ľudí jeho preradenie nikto neriešil, hoci to zákon prikazuje.
„Budem žiadať to, čo mi patrí,“ avizoval Svítok. Pripomenul, že bol „tri roky ukrátený na svojich právach“.
