Chceme automechanika s praxou, no do vlády pustíme amatérov. Prečo nám stačí tak málo?
Namiesto moderných škôl či dostavaných diaľnic máme 30-metrové stožiare, vlajky na štátnych budovách a moralizovanie z politických kazateľníc. Sociológ Dominik Želinský hovorí, že spoločnosť stráca vieru, že politika dokáže niečo zmeniť, no zároveň stále plní funkciu morálneho divadla.
Podľa Želinského kríza legitimity demokratických systémov nezasahuje len Slovensko, ale celú západnú politiku. Vzniká dojem, že politika nereprezentuje záujmy voličov, ale oligarchov. Ľudia volia Roberta Fica, lebo ponuka je obmedzená a majú pocit, že opozícia nezastupuje ich záujmy. Fico pre nich predstavuje nutné minimum schopného politika.
Politický priestor sa podľa neho fragmentuje a politika sa čoraz viac stáva záležitosťou jednotlivcov naviazaných na charizmatického lídra. Stranícka disciplína a ideologický systém, ktorý držal strany pohromade, sa vytrácajú. Výsledkom je úpadok zručností v politike, ktorý označuje pojmom kakistokracia, teda vláda tých najmenej kvalifikovaných.
Želinský upozorňuje, že v každodennom živote chceme, aby nám auto opravil automechanik a pri chorobe vyhľadáme lekára. Demokratická politika však nie je len o expertnom výkone štátu, ale aj o reprezentácii. Ľudia si preto volia politikov, u ktorých majú pocit, že budú zastupovať ich záujmy a identity lepšie než ostatní.
Ako príklad uvádza organizovanie boxerských zápasov v priestoroch Slovenskej národnej galérie, čo podľa neho súvisí so širším fenoménom prelamovania hraníc inštitúcií a ekonomikou pozornosti. Štát pritom podľa neho nevymedzuje hranice súkromným organizáciám, pretože tie si ho najprv obsadili.
V súvislosti s opozíciou hovorí o deficite politickej moci, ktorý nahrádza moralizáciou. To podľa neho vytvára elitársky dojem, že politika je len súbojom dobrých a zlých. Základné morálne nároky sú potrebné, ale nemôžu nahrádzať reálnu politiku.
Za najcharizmatickejšieho politika v slovenskom priestore označuje Igora Matoviča. Podľa Želinského je efektívny marketér, ktorý dokáže manipulovať verejnou pozornosťou a zámerne stavia svoju personu proti znakom kultivovanosti strednej triedy.
Na otázku, či je debilizácia slovenskej politiky jednosmerná diaľnica, odpovedá, že bude závisieť od vonkajších okolností a toho, ako budú rozjatrovať stav spoločnosti. Výraznú systémovosť alebo integráciu na politickom spektre v tejto chvíli podľa neho nemožno očakávať.
