Protestný hlas v ruských voľbách: taktika, bojkot alebo znehodnotený lístok
Po vyradení federálnej kandidátky Jabloka nezostala na straníckej kandidátke politická strana, ktorá by otvorene vystupovala proti vojne na Ukrajine. Opozičné sily sa následne nezhodli, ako vo voľbách vyjadriť nesúhlas s vládnou politikou. Jedna skupina odporúčala hlasovať za ktorúkoľvek stranu okrem Jednotného Ruska, iná chcela hlasovací lístok zneplatniť a ďalšia vyzývala na bojkot volieb.
Taktické hlasovanie a spor o systémovú opozíciu
Julija Navaľná, vdova po opozičnom lídrovi Alexejovi Navaľnom, spolu s Fondom boja proti korupcii pôvodne podporovali stranu Jabloko. Po vyradení kandidátky Jabloka 10. augusta však spolu s tímom opozičníka Maxima Kaca odporučili v jednomandátových obvodoch postupovať podľa stratégie tzv. Smart Voting, teda Chytrého hlasovania. Pri straníckych kandidátkach vyzvali hlasovať za ktorúkoľvek stranu okrem Jednotného Ruska.
„To neznamená, že ich podporujete. Je to jednoducho protestný spôsob hlasovania. Spôsob, ako odobrať hlasy Jednotnému Rusku,“ cituje Navaľnú web Meduza. Chytré hlasovanie vzniklo ako stratégia Navaľného tímu, ktorá mala v jednotlivých obvodoch sústrediť hlasy opozične naladených voličov na kandidáta s najväčšou šancou poraziť kandidáta Jednotného Ruska.
Ak volič na straníckej kandidátke namiesto Jednotného Ruska označí ruskú komunistickú stranu, ultranacionalistickú LDPR či inú parlamentnú stranu, hlasuje za takzvanú systémovú opozíciu – politické strany, ktoré pôsobia v rámci existujúceho politického systému a ktorých poslanci môžu voči vláde vystupovať kriticky, no nespochybňujú samotný systém moci. Práve to je jeden z hlavných argumentov kritikov stratégie Navaľnej a Kaca.
Jabloko naopak odporúčalo v jednomandátových obvodoch podporiť svojich kandidátov tam, kde ešte zostali na kandidátke. Ak tam už žiadny kandidát Jabloka nezostal, voliči podľa odporúčania nemajú podporiť žiadneho kandidáta iných strán. Maxim Kac podľa Novej gazety Europe nepovažuje za správne určovať jednu univerzálnu voľbu pre všetkých.
Bojkot, neplatné lístky a čo môže protestný hlas zmeniť
Časť ruskej opozície presadzuje úplný bojkot volieb. Forum slobodného Ruska tvrdí, že účasť by pomáhala vytvárať zdanie politickej súťaže a legitimizovať systém. Na opačnej strane stoja tí, ktorí tvrdia, že práve neúčasť môže byť pre úrady výhodná.
Ruskí voliči už približne 20 rokov nemajú na hlasovacom lístku možnosť označiť voľbu „proti všetkým“, uvádza Meduza. Príslušnú kolónku zo všetkých hlasovacích lístkov odstránili v lete 2006. Od roku 2007 v Rusku neplatí minimálna hranica účasti, od ktorej by boli voľby platné.
Do rozdeľovania 225 mandátov z pomerného systému vstupujú iba strany, ktoré prekročia päťpercentnú hranicu. V jednomandátových obvodoch mandát získava kandidát s najvyšším počtom hlasov. Neplatné hlasovacie lístky sa do rozdelenia mandátov nezapočítavajú, ale ich počet sa eviduje oddelene. Podľa údajov, ktoré uvádza Meduza, bolo pri voľbách do Štátnej dumy neplatných 1,57 percenta hlasov v roku 2011, 1,87 percenta v roku 2016 a 2,08 percenta v roku 2021.
Pri voľbách do Štátnej dumy v roku 2021 analyzovala Meduza spolu s nezávislými pozorovateľmi záznamy z 3 505 volebných miestností. Na skúmaných miestach oficiálne údaje uvádzali približne 3,2 milióna hlasujúcich, zatiaľ čo videozáznamy zachytili o niečo viac ako dva milióny voličov.
