Koalícia doplatila na vlastnú pascu pri zmene volebných pravidiel
Do volieb zostáva necelý rok a meniť pravidlá volebnej súťaže v takomto čase je mimoriadne citlivé. Vládnej koalícii sa už druhýkrát skomplikoval plán zrušiť hlasovanie poštou zo zahraničia. Návrh zákona v parlamente narazil na ustanovenie rokovacieho poriadku, ktoré si v minulosti presadila samotná koalícia.
„Meniť volebné pravidlá necelý polrok pred voľbami je nefér a nekultúrne. Takéto praktiky nepochádzajú z vyspelých demokracií, ale skôr zo systémov, akým bolo orbánovské Maďarsko,“ upozorňuje šéf politického oddelenia Martin Sliz. Pripomína, že korešpondenčná voľba fungovala na Slovensku dvadsať rokov bez jediného zaznamenaného prípadu manipulácie.
V sále nebol nikto z navrhovateľov
V rokovacej sále nebol prítomný nikto z navrhovateľov návrhu zákona. Keďže navrhovatelia chýbali už druhýkrát, návrh sa podľa platného rokovacieho poriadku odkladá na schôdzu, ktorá sa uskutoční najskôr o pol roka.
Koalícia pôvodne chcela skomplikovať situáciu opozícii, a preto do rokovacieho poriadku presadila ustanovenie, že ak pri prerokúvaní návrhu nie je v sále prítomný žiadny navrhovateľ, bod sa presunie na koniec programu. Ak sa návrh dostane na rad druhýkrát v rámci tej istej schôdze a predkladateľ opäť chýba, prerokovanie sa odloží na schôdzu o šesť mesiacov.
Gašpar tvrdí, že podmienka bola splnená
Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka porušenie procesného pravidla nestačí na to, aby bol zákon považovaný za protiústavný. Problém je v tom, že jeden z navrhovateľov, Tibor Gašpar, v sále fyzicky prítomný bol, v danom čase však viedol schôdzu ako predsedajúci. Gašpar namieta, že podmienka bola splnená, pretože sedel v sále a riadil rokovanie, a požiadal predsedu parlamentu Richarda Rašiho, aby sa obrátil na ústavnoprávny výbor so žiadosťou o výklad.
Prečo koalícii záleží na rýchlom schválení
Koalícia chce zmenu schváliť v predstihu, aby nepôsobila ako účelový zásah do pravidiel pred voľbami. Pri takejto zmene krátko pred voľbami sa nevyhnete kritike domácej opozície, analytikov ani medzinárodných pozorovateľov za účelovú manipuláciu pravidiel.
Ako funguje voľba zo zahraničia
Dnes stačí, ak sa volič vopred zaregistruje, následne dostane hlasovacie lístky so špeciálnymi obálkami a tie v stanovenom predstihu odošle poštou. Koalícia chce korešpondenčnú voľbu zrušiť a požaduje, aby ľudia chodili voliť osobne na veľvyslanectvá. Argumentuje tým, že sa tým zabezpečí tajnosť hlasovania.
Neexistujú žiadne dôkazy, spory ani zaznamenané podnety o manipuláciách pri voľbe zo zahraničia. Doteraz to neprekážalo nikomu vrátane strany Smer.
Výsledky volieb v roku 2023
Progresívne Slovensko medzi zahraničnými voličmi výrazne dominovalo, druhá skončila SaS a Smer sa umiestnil na treťom až štvrtom mieste. Progresívne Slovensko získalo v cudzine takmer 62 % hlasov, čo je oproti ich približne 17-percentnému celoslovenskému volebnému výsledku obrovský rozdiel. V minulých parlamentných voľbách hlasovalo zo zahraničia takmer 60-tisíc voličov.
Ak by sme mechanicky odpočítali hlasy z cudziny a rátali len hlasy odovzdané na území Slovenska, vtedajšia koalícia by pri svojom vzniku nemala 79, ale iba 78 mandátov. Opozícia by namiesto 71 získala 72 kresiel. Progresívne Slovensko by prišlo o jeden mandát a o mandát by prišla aj SNS. Naopak, po jednom mandáte navyše by získali hnutie Slovensko Igora Matoviča a KDH.
Koho sa zmena najviac dotkne
Povinné hlasovanie na ambasádach by predstavovalo najväčšiu prekážku pre občanov žijúcich v rozľahlých štátoch, ako sú Kanada, USA či Rusko. Cestovať stovky až tisíce kilometrov na veľvyslanectvo je demotivujúce, čo priamo oberá voľby o reprezentatívnosť.
Výrok Roberta Kaliňáka, že „kto tu platí dane a žije, ten má rozhodovať o živote na Slovensku“, hraničí s drzosťou. Každý občan Slovenskej republiky má mať právo rozhodovať o svojej vlasti bez ohľadu na to, či tu žije trvalo. Voľbu poštou využívajú aj občania na služobných cestách, dovolenkách či návštevách rodiny.
Úloha ústavnoprávneho výboru
Stanovisko ústavnoprávneho výboru nemá všeobecne záväzný charakter a nie je nezávislým orgánom. Výbor je zložený z poslancov Národnej rady, ktorí z neho môžu byť kedykoľvek odvolaní. Nie je známy prípad, keď by Ústavný súd postavil svoje rozhodnutie výlučne na stanovisku ústavnoprávneho výboru.