Rozvojové krajiny žiadajú viac peňazí na zvládanie klimatických zmien
Predstavitelia klimatickej konferencie OSN COP31 v piatok zverejnili zoznam priorít, ktoré by mohli byť súčasťou záverečnej dohody. Patrí medzi ne aj odklon od fosílnych palív, ktorý zostáva jednou z najspornejších tém klimatických rokovaní.
Rokovania vedie Austrália v spolupráci s Tureckom. Canberra presadzuje, aby konferencia vyústila do prijatia zastrešujúcej politickej dohody založenej na konsenze. Zverejnený zoznam vychádza z návrhov krajín a zahŕňa témy, ktoré dlhodobo rozdeľujú bohaté a rozvojové krajiny, ako aj štáty produkujúce ropu.
Odklon od fosílnych palív
Na odklone od fosílnych palív v energetike sa krajiny dohodli už na konferencii COP28 v Dubaji v roku 2023. V záverečných dokumentoch nasledujúcich dvoch summitov v Azerbajdžane a Brazílii sa však táto formulácia neobjavila.
Medzi ďalšie priority konferencie COP31 patrí strojnásobenie tzv. adaptačných financií. Ide o prostriedky, ktoré rozvinuté krajiny poskytujú chudobnejším štátom na zlepšenie infraštruktúry a prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy. Európska únia však upozornila, že na nové finančné záväzky chýba politická vôľa.
Oteplenie a správa IPCC
Zoznam obsahuje aj výzvu na obmedzenie rozsahu a trvania prekročenia hranice oteplenia o 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu.
Časť krajín vrátane Saudskej Arábie, Indie a Číny presadzuje odklad ďalšej hodnotiacej správy Medzivládnej komisie pre zmenu klímy (IPCC) z roku 2028 na rok 2029. Argumentujú, že je potrebný dlhší čas na zahrnutie vedeckých poznatkov a údajov z rozvojových krajín.
Mandát na politickú dohodu
Prvý návrh záverečnej dohody by mohli zverejniť v pondelok. Niektoré krajiny vrátane Ruska a arabskej skupiny však podľa Aldena Meyera z inštitútu E3G tvrdia, že konferencia nemá mandát na prijatie zastrešujúcej politickej dohody.
Konferencia COP31 sa má skončiť 20. novembra, klimatické rokovania sa však často predlžujú.
