Starostlivosť o nevládnych blízkych vyčerpáva rodiny, až 87 % Slovákov očakáva, že sa o nich v starobe postarajú príbuzní
Až 87 percent Slovákov očakáva, že v starobe a nemohúcnosti sa o nich postará rodina. Vyplýva to z Veľkého prieskumu rodín UNIQA, ktorý realizovala výskumná agentúra NMS. Podľa odborníkov však rodinám často chýba dostupná finančná aj odborná podpora a starostlivosť o nemohúcich blízkych doma sa tak môže dostať na hranicu ich psychických aj fyzických možností. Slovensko navyše čaká vlna starnutia generácie tzv. Husákových detí, ktorá prinesie rastúci dopyt po starostlivosti o seniorov.
Každá štvrtá slovenská rodina, ktorá sa stará o nemohúceho blízkeho, je unavená. Podľa Rastislava Havrana, generálneho riaditeľa UNIQA, záťaž vo veľkej miere nesú ženy – až 60 percent z nich vníma starostlivosť o starnúcich členov rodiny ako úlohu, ktorá leží najmä na ich pleciach. Oproti minulému roku vzrástol podiel ľudí spoliehajúcich sa na pomoc blízkych o 3 percentá, čo podľa odborníkov súvisí s tým, že sa stále menej spoliehame na podporu inštitúcií.
Simona Stískalová, advokačná manažérka Platformy pomáhajúcich organizácií – nezabudnutí, upozorňuje, že na Slovensku chýba až 356 inštitucionálnych zariadení sociálnej starostlivosti, každé s kapacitou 40 ľudí. V každom kraji je na čakacích listinách až 120 prednostných klientov bez príbuzných, nasleduje viac ako 300 čakajúcich s príbuznými. Najväčší dopyt je po miestach v zariadeniach so špecializovanou lekárskou starostlivosťou.
Podľa Stískalovej si mladí ľudia často nevedia predstaviť, čo všetko starostlivosť o nemohúceho blízkeho zahŕňa. Nejde len o pomoc s polohovaním, jedením či hygienou, ale najmä o nepretržitú zodpovednosť za iného človeka, ktorá mení fungovanie celej rodiny. Opatrovanie zahŕňa aj vybavovanie s úradmi, zabezpečovanie pomôcok a liekov, pričom zodpovednosť prechádza na opatrovateľa aj úradne.
Stískalová tvrdí, že opatrovanie nemohúceho blízkeho doma sa bez odbornej a vzdelanostnej prípravy takmer nedá zvládnuť. Na Slovensku podľa nej nie je dostatočne prepojený systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti a práve rodina, ktorá sa stará o nemohúceho príbuzného, je miestom, kde sa všetky nedostatky prejavia v najzraniteľnejšom čase.
Takmer 60 percent Slovákov je podľa prieskumu UNIQA naklonených myšlienke zapojiť umelú inteligenciu a robotov do starostlivosti o chorých a umierajúcich. Medzi činnosti, ktoré by mohol vykonávať robot alebo umelá inteligencia, patrí predovšetkým konverzácia a zabávanie (50 percent), pomoc s pohybom (44 percent) a podávanie jedla a liekov (34 percent). Zdravotnú kontrolu by im zverilo len 18 percent ľudí a utešovanie či psychickú podporu 21 percent.
Stískalová pripomína, že technologické prostriedky telemedicíny sa využívajú už dnes – napríklad monitorovacie náramky životných funkcií, podložky zaznamenávajúce pohyb či digitálne plienky. Základom starostlivosti by však podľa nej mala byť dôstojnosť, zdravotná a sociálna podpora aj ľudská blízkosť.
