Trump môže padnúť ešte predtým, než skončí. Prečo Ameriku čakajú kľúčové voľby?
Donald Trump zostane v Bielom dome bez ohľadu na výsledok, no jeho republikáni môžu v takzvaných polčasových voľbách stratiť väčšinu v oboch komorách Kongresu. Ak by sa to stalo, Trump príde o možnosť meniť domácu politiku a jeho vplyv sa obmedzí prakticky len na zahraničnú oblasť. Voľby sa uskutočnia v utorok a budú patriť k najostrejšie sledovaným za posledné roky.
Čo sú americké midterms
Voľby v polovici prezidentského obdobia sa konajú vždy presne dva roky po prezidentských voľbách. Americký Kongres riadi štátnu pokladnicu a vykonáva dohľad nad exekutívou. Má dve komory – dolnú Snemovňu reprezentantov a hornú Senát. V oboch dnes držia tesnú väčšinu republikáni.
Midterms tradične slúžia ako referendum o spokojnosti verejnosti s úradujúcim prezidentom. Približne 210 miliónov registrovaných voličov rozhoduje o tom, či si Republikánska strana udrží kontrolu nad oboma komorami Kongresu, alebo či iniciatívu prevezmú demokrati a zastavia prezidentov legislatívny program. Prieskumy naznačujú, že voľby vyhrajú demokrati.
O aké posty sa hrá
Hlasuje sa o všetkých 435 kreslách v Snemovni reprezentantov. V Senáte je v hre 35 zo 100 kresiel, z toho 33 predstavuje riadny volebný cyklus a dve sú mimoriadne voľby na Floride a v Ohiu. Voliči v 36 štátoch a troch teritóriách si vyberajú nových guvernérov a rozhodujú o zložení tisícov kresiel v štátnych zákonodarných zboroch, lokálnych úradoch a referendách.
Rozloženie síl v Kongrese
V Snemovni reprezentantov držia republikáni tesnú väčšinu 218 hlasov oproti 214 demokratickým zástupcom, jedno kreslo patrí nezávislému poslancovi hlasujúcemu s republikánmi a dve miesta sú neobsadené. Demokratom stačí získať čistý zisk štyroch kresiel, aby získali väčšinu. V Senáte majú republikáni 53 mandátov, demokratický blok spolu s dvoma nezávislými senátormi 47 kresiel. Pri vyrovnanom stave 50 ku 50 rozhoduje viceprezident JD Vance.
Ktoré témy formujú nálady voličov
Na čele voličských priorít stojí životná úroveň a rastúce náklady na každodenný život – výdavky na potraviny, bývanie a pohonné hmoty. Do volieb výrazne zasahuje aj zahraničnopolitická situácia, predovšetkým vojna v Iráne. Silnou témou zostáva imigrácia, pričom nekompromisné postupy imigračných úradov môžu zmažiť predchádzajúce zisky republikánov medzi hispánskymi voličmi.
Kľúčové súboje v štátoch
Pozornosť sa sústredí na senátne duely. V Michigane obhajuje demokratické kreslo Abdul El-Sayed proti republikánovi Mikeovi Rogersovi. V Georgii si demokrat Jon Ossoff bráni mandát proti Mikeovi Collinsovi. V Maine čelí republikánka Susan Collins demokratovi Troyovi Jacksonovi. V Texase vyzval demokrat James Talarico štátneho generálneho prokurátora Kena Paxtona, pričom republikáni do Paxtonovej podpory investovali viac ako dvesto miliónov dolárov.
Čo ak by kontrolu nad Kongresom získali demokrati
Strata akejkoľvek komory by znamenala koniec plynulého presadzovania domácej agendy Donalda Trumpa. Ovládnutie Snemovne reprezentantov by demokratom prinieslo kontrolu nad štátnym rozpočtom a prideľovaním financií vládnym agentúram, čo zvyčajne vedie k sporom o rozpočtové stropy. Demokratické výbory by spustili rozsiahle vyšetrovania vládnych krokov. Snemovňa by získala aj možnosť iniciovať impeachment, hoci jeho úspech v Senáte by pri absencii dvojtretinovej väčšiny zostal nepravdepodobný. Ak by demokrati prelomili väčšinu aj v Senáte, získali by právomoc blokovať Trumpove nominácie federálnych sudcov, členov kabinetu a veľvyslancov.
Historické trendy
Dejiny amerických midterms stoja takmer bezvýhradne proti strane, ktorá ovláda Biely dom. Od roku 1946 stratila prezidentská strana kreslá v Snemovni reprezentantov v osemnástich z dvadsiatich volieb. Výnimkou bol úspech republikánov Georgea W. Busha po teroristických útokoch v roku 2002. Súčasné prieskumy ukazujú celoštátny náskok demokratov na úrovni okolo ôsmich percentuálnych bodov.
Prečo sú dôležité aj menšie voľby
Guvernéri a štátne parlamenty určujú pravidlá fungovania škôl, nastavujú lokálne dane či rozhodujú o dostupnosti interrupcií. Štátne legislatívy priamo dohliadajú na pravidlá hlasovania a majú kľúčové slovo pri prekresľovaní hraníc kongresových obvodov. Sprísňovanie registračných procedúr, obmedzovanie korešpondenčného hlasovania či požiadavky na preukazovanie totožnosti vyvolávajú ostré právne spory, ktoré môžu ovplyvniť aj budúce prezidentské voľby v roku 2028.
Kedy budú známe výsledky
Volebné miestnosti sa uzatvárajú v utorok 3. novembra večer, no meno víťaza v mnohých obvodoch nemusí byť známe okamžite. Pravidlá pre spracovanie predčasných a korešpondenčných hlasov sa líšia štát od štátu a ich overovanie môže trvať niekoľko dní až týždňov. V Georgii platí pravidlo, že ak žiadny kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu, súboj o senátne kreslo sa presunie do druhého kola na začiatok decembra. Definitívne výsledky midterms sa tak môžeme dozvedieť až o mesiac.
