Vedci prvýkrát podali pacientovi experimentálny liek vytvorený umelou inteligenciou
Za prelomovým projektom stojí americká spoločnosť Radical Numerics, ktorá vyvinula špeciálny model umelej inteligencie s názvom Omnii-1. Jeho hlavnou úlohou bolo navrhnúť takzvané bakteriofágy – vírusy, ktoré špecificky napádajú a ničia baktérie. Tieto umelo vytvorené vírusy mali bojovať proti konkrétnym mikroorganizmom zodpovedným za infekciu konkrétneho pacienta.
V laboratórnych testoch sa ukázalo, že takto pripravené vírusy dokážu mimoriadne účinne ničiť baktérie odobraté priamo od pacienta. Po úspechu „v skúmavke” bol prípravok podaný človeku v rámci výnimočnej, experimentálnej liečby.
Odborníci krotia nadšenie
Záujem vedeckej komunity o tento typ terapií nie je náhodný. Antibiotická rezistencia, teda stav, keď lieky prestávajú na baktérie účinkovať, patrí dnes medzi najväčšie hrozby pre verejné zdravie. Baktérie sa postupne učia obchádzať účinky antibiotík, čo spôsobuje, že liečba niektorých infekcií sa stáva veľmi náročnou, v niektorých prípadoch až nemožnou.
Na rozdiel od klasických antibiotík pôsobia bakteriofágy mimoriadne presne. Dokážu napádať len vybrané kmene baktérií, pričom v tele neničia prirodzenú a prospešnú mikroflóru. Vďaka tomuto mechanizmu by mohlo byť v budúcnosti možné vytvárať terapie „šité na mieru” pre konkrétneho pacienta a presne na jeho typ infekcie. Výskumy, na ktorých sa podieľali aj tímy zo Stanfordovej univerzity či z Arc Institute, už v minulosti ukázali, že AI dokáže navrhnúť vírusy účinne bojujúce napríklad proti baktériám E. coli. V laboratórnych podmienkach boli niektoré z týchto umelých vírusov dokonca účinnejšie ako ich prirodzené náprotivky z prírody.
Napriek obrovskému míľniku zostávajú lekári a odborníci zatiaľ zdržanliví. Aktuálne nie je verejne známe, či podanie bakteriofágov navrhnutých umelou inteligenciou pacientovi skutočne pomohlo. Spoločnosť Radical Numerics zatiaľ nezverejnila podrobnosti o jeho zdravotnom stave ani konkrétne výsledky tejto experimentálnej terapie. Vedecká obec taktiež upozorňuje, že úspech u jedného pacienta neumožňuje komplexne posúdiť celkovú bezpečnosť a dlhodobú účinnosť tejto metódy.
