Tieto voľby neboli iba o počtoch. Ukázali fiasko Republiky aj hanbu Smeru
Regionálne voľby na Slovensku neboli podľa komentátora Borisa Zalu vôbec nevinné. Hoci ich nehodnotí komplexne, upozorňuje na niekoľko javov a trendov, ktoré výsledky odhalili.
Prvým z nich je, že typ národnej propagandy, ktorý sa snaží presadzovať koalícia označovaná Andrejom Dankom ako „sociálna, kresťanská a národná“, sa nepresadil. Zala nepochybuje, že väčšine voličov leží osud Slovenska na srdci, no podľa neho to nie je Slovensko kultúrnych vojen, Konevových pomníkov, mazurekovského primitivizmu či ficovskej mytológie proruského „duba“.
Podľa Zalu táto karikatúra, ktorá sa vydáva za „národnú“, zreteľne prehrala. Za podstatné nepovažuje, koľko hlasov získal Milan Mazurek, ale to, že prehral. V porovnaní s úspechom Mariana Kotlebu pred 13 rokmi označuje Mazureka za fiasko. Víťazstvo Milana Majerského podľa neho tiež nie je znakom rastu konzervatívcov, ale tým, že si ho voliči vybrali ako protiváhu barbarizmu.
V Banskej Bystrici je podľa Zalu fiasko „temnárov“ ešte viditeľnejšie. Ako alarmujúce vníma to, že Smer a na niektorých miestach aj Hlas prijali Republiku za koaličného partnera namiesto toho, aby vytvorili pevnú hrádzu. Takzvaný sanitárny kordón mal podľa neho zabrániť tomu, aby sa militantní polo- alebo mäkko-fašisti včlenili do slovenského politického telesa. Tento biľag budú podľa komentátora „smeráci“ aj „hlasáci“ nosiť vo svojich znakoch celkom viditeľne. Za zásluhu Ondreja Luntera považuje, že túto hrádzu postavil pevne a napokon úspešne.
Osobitnou kapitolou je bratislavský duel Vallo – Ráž. Zala pripomína, že ak do súťaže nastúpi Jozef Ráž ml., Matúš Vallo bude okamžite nielen kandidátom na primátora, ale aj hrádzou proti nástupu Smeru v hlavnom meste. Vallo to podľa neho pochopil a viedol systematicky kampaň ako „protificovský“ kandidát. Ráž sa chcel tomuto deleniu vyhnúť, vystupoval racionálne a prezentoval sa ako nestraník. Jeho „nestraníckej“ pozícii však podľa Zalu neuveril nikto. Pripomína, že samotný Robert Fico prezentoval jeho prípadné víťazstvo ako víťazstvo Smeru. Volič podľa neho nevníma čiastkové výsledky jednotlivých ministrov, ale každého ministra ako člena vlády, ktorá podľa Zalu ťahá Slovensko ku dnu – k Moskve a k beztrestnosti „našich ľudí“.
Podobne podľa Zalu prehovorila väčšina väčších slovenských miest. Tie chcú byť dynamické moderné mestá poskytujúce služby na úrovni porovnateľnej s vyspelými európskymi mestami. Ani jedno podľa neho neprejavilo vôľu podobať sa niektorému ruskému mestu.
Zala si pamätá, že v rokoch 2006 až 2012 bola pre mnohých starostov, primátorov a županov česť kandidovať za Smer-SD. Po sérii škandálov, ktoré vyvrcholili Kaliňákovou kauzou „Baštrňák“ a pridruženými korupčnými škandálmi, sa Smer začal stávať pre komunálnych aj regionálnych politikov záťažou. Ak chceli pokračovať, transformovali sa na nezávislých alebo sa od Smeru úplne odtrhli. V roku 2009 získal Smer všetkých županov okrem Bratislavského kraja, v roku 2017 už len dva kraje.
Pád sa podľa Zalu nezastavil. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej nabral na rýchlosti. Po kauze „Trošková“ bol podľa neho neudržateľný aj post premiéra, a tak Fica vystriedal Peter Pellegrini. Úpadok sa mu už nepodarilo zastaviť, odtrhol sa a založil vlastnú stranu Hlas. Vo voľbách nezískal podľa Zalu bohvieaké percentá, ale rozhodoval, kam sa Slovensko namieri. Mal v rukách možnosť poslať Smer „na smetisko dejín“, no urobil pravý opak – Hlas podľa Zalu zachránil umierajúceho, ktorému ešte aký-taký kyslík dodal Igor Matovič. Neozdravil ho však, naopak, sám ochorel.
Dokonalou ukážkou úpadku Smeru je podľa Zalu osud jeho novej tváre Tibora Gašpara. Muža, ktorého dal Fico na kandidátku ako manifestáciu toho, že za svojimi ľuďmi stojí bez ohľadu na to, že meč spravodlivosti už na nich dopadá. Tento bývalý policajný boss čeliaci obvineniu z organizovaného zločinu sa javil ako korunný princ Smeru. V miestnych voľbách však nezískal ani obyčajný mandát do miestneho zastupiteľstva. Darmo podľa Zalu predseda Smeru vnucuje myšlienku, že to s parlamentnými voľbami nemá nič spoločné.
Zalu najviac teší, že sa Slovač krok za krokom vymaňuje z ficovskej historickej demagógie proruského mieru, ale aj z mazurekovsko-uhríkovskej protieurópskej uškriekanosti. Stále viac podľa neho chápe, že to nie je národný záujem, ale cesta k úpadku a barbarizmu. „Sme totiž Európania, a nie Euroaziati, hoci by nás medzi nich títo pseudonárodovci chceli zaradiť,“ uzatvára Zala.
