Viktor Orbán na čele OSN? USA chcú údajne získať podporu Ruska a Číny, Tusk sa len zasmial
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa má záujem presadiť bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána na post generálneho tajomníka OSN. Nahradiť by tak mohol súčasného šéfa organizácie Antónia Guterresa, ktorému sa na konci roka končí funkčné obdobie. Informoval o tom americký denník The Wall Street Journal.
Viktor Orbán ešte donedávna patril medzi najkontroverznejších lídrov Európy. V apríli utrpel volebnú porážku a hoci naďalej stojí na čele dnes už opozičnej maďarskej strany Fidesz, z verejného života sa do istej miery stiahol. K svojim voličom sa prihovára predovšetkým prostredníctvom sociálnych sietí. Doma pritom čelí viacerým problémom. Okrem prehry v parlamentných voľbách postupne vyplávali na povrch nové zistenia a kauzy z obdobia jeho vlády. Zadržaní už boli dvaja bývalí ministri Fideszu a najnovšie aj bývalý guvernér maďarskej centrálnej banky György Matolcsy, blízky Orbánov spojenec.
Práve Orbán pritom počas svojich 16 rokov pri moci čelil čoraz väčšej kritike za autoritárske praktiky, či už išlo o podmanenie si verejnoprávnych médií, rozsiahle čistky v kultúre alebo zásahy do ďalších oblastí verejného života. Jeho vzťahy s Donaldom Trumpom však boli dlhodobo mimoriadne pozitívne. Ešte niekoľko dní pred kľúčovými parlamentnými voľbami v Maďarsku dokonca prišiel Orbána osobne podporiť americký viceprezident J. D. Vance.
Možnej Orbánovej kandidatúre nahráva aj skutočnosť, že Spojené štáty zatiaľ oficiálne nepodporili žiadneho kandidáta. Ani jeden z doterajších uchádzačov o post generálneho tajomníka OSN si navyše zatiaľ nezabezpečil potrebnú podporu v Bezpečnostnej rade OSN. Na úspech potrebuje kandidát najmenej deväť z pätnástich hlasov a zároveň nesmie naraziť na veto žiadneho z piatich stálych členov.
Orbán by podľa amerického denníka mohol byť spoločným kandidátom hneď troch svetových veľmocí – Spojených štátov, Číny a Ruska. Washington už mal o tejto možnosti rokovať s Moskvou aj Pekingom, pričom obe krajiny sa k návrhu údajne postavili pozitívne. Oficiálna dohoda však zatiaľ neexistuje.
Práve Orbán sa pritom aj po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu snažil udržiavať pragmatické vzťahy s Moskvou. Jeho minister zahraničných vecí Péter Szijjártó bol častým návštevníkom Ruska a ako ukázali zistenia investigatívnych novinárov, s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom mal konzultovať aj otázky protiruských sankcií. Szijjártó tak podľa týchto zistení pôsobil ako akási spojka Kremľa v Európskej únii, ktorá Moskvu informovala o dianí a rokovaniach v Bruseli.
Okrem Ruska však Orbán udržiaval mimoriadne blízke vzťahy aj s Čínou. Maďarsko sa počas jeho vlády stalo jedným z hlavných európskych centier výroby čínskych elektromobilov. Automobilka BYD sa dokonca rozhodla postaviť svoju prvú európsku továreň na osobné automobily práve v maďarskom Segedíne. Spolu s týmito obrovskými investíciami sa však prehĺbila aj bezpečnostná spolupráca medzi oboma krajinami. Orbánova vláda v roku 2024 podpísala s Pekingom dohodu, ktorá umožňuje čínskym policajtom hliadkovať na maďarskom území spolu s miestnou políciou. Táto dohoda vyvolala obavy z rastúceho čínskeho vplyvu v krajine.
Po Orbánovej volebnej porážke sa však jeho bývalý minister zahraničných vecí Péter Szijjártó prekvapivo vzdal svojho poslaneckého mandátu a sadol si na vysokú manažérsku pozíciu práve v čínskej automobilke BYD. Ide pritom o tú istú automobilku, ktorej miliardovú investíciu do Maďarska pomáhal Szijjártó ešte ako minister zahraničných vecí osobne vybavovať s Čínou.
Novinári oslovili aj viacerých európskych lídrov s otázkou, čo si myslia o informácii, ktorú priniesol americký denník The Wall Street Journal. Poľský premiér Donald Tusk sa na otázke o možnej Orbánovej kandidatúre zasmial. „Ešte prednedávnom mal byť Orbán šéfom Európskej komisie. Aj táto informácia mi príde rovnako vtipná ako tá prvá fáma,“ povedal Tusk.
Orbán mal pritom napäté vzťahy s viacerými európskymi lídrami vrátane poľského premiéra. Práve obrovské nezhody medzi Maďarskom a Poľskom, najmä v otázke Ruska a vojny na Ukrajine, výrazne komplikovali aj fungovanie Vyšehradskej štvorky (V4). Spolupráca medzi krajinami tak v posledných rokoch Orbánovej vlády nefungovala tak, ako by si jej lídri predstavovali.
