Deficit tovarovej výmeny EÚ dosiahol v auguste viac ako 25 miliárd eur
Deficit tovarovej výmeny Európskej únie dosiahol v auguste viac ako 25 miliárd eur. Európa bola dlhé roky „továrňou sveta“ – vyrábala autá, stroje a technológie, ktoré putovali do všetkých kútov planéty, a vývozy tovarov prevyšovali dovozy. V poslednom čase sa však karta začína obracať a Európska únia začína v niektorých mesiacoch viac tovarov dovážať, než vyvážať. Príčiny a následky tohto vývoja sa dotýkajú každého – od vysokých účtov za energie až po záplavu lacnejších ázijských výrobkov v obchodoch.
Príčiny: drahšie energie aj slabšia konkurencieschopnosť
Podľa oslovených slovenských analytikov stojí za zhoršením obchodnej bilancie kombinácia viacerých faktorov. Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš uvádza vyššie náklady na dovoz energií, ale aj rýchlejší rast dovozu v porovnaní s vývozom priemyselných výrobkov. Zhoršila sa tiež bilancia v tradične silných odvetviach európskeho priemyslu, predovšetkým pri strojoch a dopravných prostriedkoch, kde sa minuloročný augustový prebytok zmenil na deficit.
Finančný analytik XTB Ondrej Greguš poukazuje na kombináciu drahších energií a rastúcej konkurencie zo zahraničia. Európski výrobcovia čelia podľa neho najmä silnej konkurencii z Číny, odkiaľ EÚ v auguste doviezla medziročne o takmer 20 % vyššiu hodnotu tovarov, zatiaľ čo vývoz do Číny vzrástol len o 3 %. Ekonóm Finax Patrik Kindl dopĺňa, že importy z Číny vzrástli o 19,7 % na 53,1 miliardy eur, kým exporty do nej narástli len o 3,2 %. Rástol najmä dovoz strojov a vozidiel, vrátane lacnejších hybridov a elektromobilov.
Bude sa stav zhoršovať?
V najbližších mesiacoch možno podľa Kočiša očakávať, že obchodná bilancia EÚ zostane pod tlakom. Výsledky budú závisieť od vývoja cien energetických surovín aj od kondície globálneho priemyslu. Situáciu môže komplikovať aj nedávne posilnenie dolára, ktoré zdražuje dovoz surovín oceňovaných v americkej mene. Greguš nevylučuje ďalšie obchodné deficity, najmä ak ceny energií zostanú vysoké, pozitívne však hodnotí septembrovú prognózu ECB, ktorá očakáva oživenie exportu eurozóny.
Hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš uvádza, že ak zásadne nepoklesnú ceny komodít, výrazné zlepšenie sa očakávať nedá. Analytik Across Private Investments Jakub Timčák by zatiaľ nehovoril o trvalom obrate, ale o vážnom varovnom signáli. Podľa Kindla budú zvýšené importy energií zotrvávať aj naďalej, keďže zásobníky plynu boli začiatkom októbra naplnené len na 72,4 %.
Dopad na ekonomiku EÚ
Samotný obchodný deficit nemusí automaticky znamenať problém pre ekonomiku, dôležité je podľa Kočiša to, ako vzniká a aká je jeho štruktúra. Ak však deficit vzniká v dôsledku drahších dovážaných energií a slabšieho exportu, predstavuje pre európsku ekonomiku nepriaznivú kombináciu. Vyššie ceny energií zvyšujú náklady podnikov, znižujú ich konkurencieschopnosť a ukrajujú z kúpnej sily domácností.
Greguš ako najväčšie riziko vidí kombináciu pomalšieho hospodárskeho rastu a vyššej inflácie. Timčák upozorňuje, že dlhodobo negatívna obchodná bilancia môže oslabovať hospodársky rast, keďže väčšia časť európskeho dopytu smeruje k zahraničným výrobcom. Zároveň však pripomína, že deficit v obchode s tovarom automaticky neznamená deficit celej ekonomiky – EÚ zostáva silná v obchode so službami a jej bežný účet platobnej bilancie bol v druhom kvartáli stále v prebytku.
Kindl považuje za nevyhnutné hĺbkové reformy na reštart európskej ekonomiky a posilnenie jej konkurencieschopnosti – zníženie byrokratickej záťaže či nižšie ceny vstupov. Európa sa podľa neho musí postupne preorientovať z tradičného priemyselného modelu na ekonomiku založenú na moderných technológiách a inováciách. Gábriš ako riešenie vidí zníženie závislosti od energokomodít, diverzifikáciu zdrojov importov aj prepravných trás a čo najvyváženejšie obchodné vzťahy s Čínou.
