Blanár cestuje do Moskvy bez európskeho mandátu, spojenci sú znepokojení
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár odcestoval do Moskvy bez akéhokoľvek európskeho poverenia. Podľa Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky tým Slovensko pomáha kremeľským záujmom a posilňuje ruský vplyv. „Pre našich spojencov v EÚ a NATO je to jasný signál, že sa na Slovensko v časoch najväčšej krízy nedá spoľahnúť,“ uviedol Havlíček.
Oficiálne Slovensko hovorí o rokovaniach o energiách. Opozícia aj bývalí diplomati však varujú, že skutočným dôvodom môže byť navyšovanie ruskej prítomnosti v Bratislave. Havlíček upozornil, že Kremeľ si po komplikáciách v Budapešti, kde došlo k vyhosteniu viacerých ruských diplomatov, hľadá nových spojencov. V Európe sa Moskva dnes orientuje na slovenského premiéra Roberta Fica a bulharského prezidenta Rumena Radeva.
Obavy z voľného pohybu ruských diplomatov v Schengene
Podľa Havlíčka existuje reálna obava, že sa Bratislava môže stať centrom pre ruskú komunitu a diplomatov s rizikom ich voľného cestovania po celom Schengene. Európske štáty však majú mechanizmy, ako pohyb ruských diplomatov obmedziť, napríklad notifikačné povinnosti pri prechode národných hraníc v rámci schengenského priestoru. Ruskí diplomati podľa neho nemajú požívať výsady voľného pohybu určené primárne pre európskych občanov.
Fico spochybnil článok 5, Pellegrini sa vymedzil
Havlíček poukázal na výroky premiéra Roberta Fica, ktorý vyhlásil, že nebude rešpektovať záväzky v rámci Severoatlantickej aliancie v podobe článku 5 o kolektívnej obrane. Prezident Peter Pellegrini sa voči týmto vyhláseniam vymedzil a označil ich za zásadné a z určitého pohľadu až zradné. Cesty Fica či Blanára do Moskvy však podľa Havlíčka zásadne podkopávajú spoločnú jednotu spojencov. Slovenskí predstavitelia tam podľa neho nejazdia s európskym mandátom ani s úlohami dohodnutými s partnermi.
Rokovania o prímerí a ruská stratégia vyčkávania
Na obzore je trojstranné rokovanie Moskva – Washington – Kyjev s horizontom mieru alebo aspoň prímeria. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj deklaruje, že jeho strana je na rokovania pripravená a vie si predstaviť zamrazenie frontovej línie v súčasnom stave, no len ako prvý krok k prímeriu. Donbasu sa vzdať nehodlá.
Havlíček očakáva skôr prehlbovanie eskalácie. Kremeľ podľa neho bude ochotný sadnúť si k reálnym vyjednávaniam najskôr na jar budúceho roka. Rusko sa neponáhľa, čaká na zimné mesiace a pripravuje sa na útoky proti ukrajinskej energetickej a kritickej infraštruktúre. Na jar budúceho roka potom plánuje presadzovať svoje maximalistické požiadavky z výhodnejšej pozície.
Witkoffove slová o „súcitnom“ Putinovi
Havlíček reagoval aj na vyhlásenie amerického vyjednávača Stevea Witkoffa, ktorý po stretnutí s Vladimirom Putinom v Kremli označil ruského prezidenta za „súcitného“. Witkoff podľa neho reagoval na prepustenie 74-ročného Američana z ruského väzenia, no v kontexte pokračujúcich útokov na ukrajinské mestá je takýto výrok absolútne nevhodný. Witkoffove slová vyvolali búrku nevôle aj v americkom Senáte.
Podľa Havlíčka sme svedkami preskupovania síl pred americkými medzivoľbami do Kongresu naplánovanými na začiatok novembra. Ruská strana sa snaží túto situáciu využiť a vytvára si výhodný kontext na dosiahnutie svojich cieľov – odstránenie Zelenského, neutralizáciu Ukrajiny a získanie bezpečnostných záruk. Kremeľ sa zároveň snaží do procesu vtiahnuť aj Čínu.
Obmedzovanie Starlinku a spravodajských dát
Havlíček označil za šokujúce zistenie, že spomalenie systému Starlink zo 450 na 160 dronov nebola technická porucha, ale politické rozhodnutie americkej administratívy. Rovnako šokujúce bolo podľa neho niekoľkodňové zastavenie poskytovania spravodajských informácií o letiacich ruských raketách. Európa v súčasnosti nedisponuje takou satelitnou sieťou ani spravodajskými kapacitami, aby dokázala USA plnohodnotne nahradiť.
Pokiaľ ide o sankcie na ruskú naftu a dízel, Havlíček je presvedčený, že Donald Trump si 60-dňovou pauzou kupuje amerických voličov na úkor Ukrajiny. Upozornil pritom na paradox, že Ukrajina presnými údermi vyradila z prevádzky až polovicu ruských rafinérií, a Rusko tak musí samo dovážať palivá. Spojené štáty pritom dízel vyvážajú a globálne ceny palív ovplyvňuje primárne situácia okolo Iránu a Hormuzského prielivu.
Európska vyjednávacia skupina
Európska únia zakladá špeciálnu skupinu vyjednávačov, v ktorej majú pôsobiť fínsky prezident Alexander Stubb, dánska premiérka Mette Frederiksenová, nórsky premiér Jonas Gahr Støre, talianska premiérka Giorgia Meloniová a český prezident Petr Pavel. Havlíček tento formát považuje za nevyhnutný. Vybraní lídri majú podľa neho vysoký kapitál dôveryhodnosti a pevné postoje na strane Ukrajiny. Európa si podľa neho nemôže dovoliť nechať o svojej bezpečnosti rozhodovať iných.
