Väčšina Slovákov považuje diskusiu o mimovládkach za príliš konfliktnú, no konkrétnu pomoc oceňuje
Verejná diskusia o mimovládnych organizáciách je podľa väčšiny Slovákov príliš konfliktná. Keď však príde na konkrétnu pomoc, ľudia sa dokážu zhodnúť. Dve percentá zo svojich daní by neziskovkám nechali aj v čase konsolidácie. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus.
Možnosť poukázať dve percentá z dane neziskovým organizáciám podporuje 79 percent opýtaných. Pri otázke, ktorá spomínala konsolidáciu verejných financií, sa za zachovanie tejto možnosti vyslovilo 75 percent respondentov. Poukazovanie dvoch percent zo strany firiem podporuje 74 percent opýtaných, v kontexte konsolidácie 71 percent.
Prieskum pre Asociáciu firemných nadácií a nadačných fondov (ASFIN) realizovala agentúra Focus formou online dotazníka na vzorke 1 033 dospelých obyvateľov Slovenska od 4. do 10. júna tohto roka.
Prínos pre spoločnosť
Až 61 percent respondentov si myslí, že diskusia o mimovládnych organizáciách je na Slovensku príliš konfliktná. Takmer dve tretiny ľudí súhlasia s tým, že mnohé mimovládne organizácie prinášajú konkrétnu a užitočnú pomoc. Viac ako polovica opýtaných ich považuje za dôležitý prínos pre spoločnosť.
„Verejnosť je v dôvere k mimovládnym organizáciám rozdelená, no pri konkrétnej pomoci nachádzame oveľa viac zhody,“ vysvetľuje sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik. Podľa neho ľudia dokážu rozlišovať medzi všeobecným obrazom mimovládnych organizácií vo verejnej debate a tým, čo tieto organizácie robia v ich okolí.
Mimovládky boli v uplynulých rokoch terčom vládnych predstaviteľov. Premiér Robert Fico krátko po parlamentných voľbách povedal, že sa skončila éra, kedy krajine vládli mimovládne organizácie. Vo februári tohto roka vyhlásil, že najväčšie nebezpečenstvo v tejto krajine predstavujú mimovládne organizácie, ktoré vykonávajú politickú činnosť obdobnú politickým stranám.
Peniaze by dali najmä ľuďom v núdzi
Najväčšiu podporu získala pomoc ľuďom v núdzi, za ktorú sa vyslovilo 51 percent respondentov. Takmer polovica by peniaze využila na podporu zdravia a sociálnych služieb. Nasleduje vzdelávanie s 22 percentami a ochrana životného prostredia s 20 percentami. Respondenti mohli vybrať najviac tri oblasti.
Poukazovanie dvoch percent patrí medzi najrozšírenejšie spôsoby podpory neziskového sektora. V uplynulých 12 mesiacoch túto možnosť využilo 39 percent respondentov. Finančný dar poskytlo 30 percent a do dobrovoľníckej činnosti sa zapojilo 17 percent.
Takmer polovica opýtaných predpokladá, že by mimovládne organizácie bez dvoch percent fungovali výrazne horšie, alebo by vo veľkej miere zanikli. Ďalších 21 percent si myslí, že by sa aspoň čiastočne zhoršilo ich fungovanie.
„Ak by sme nemali dve percentá, rodičia by nemali od nás oporu v podobe peer poradenstva, informačného portálu alebo telefonickej linky podpory,“ upozorňuje Monika Fričová, riaditeľka Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením.
Keď treba pomoc
Pri problémoch vo svojom okolí vnímajú ľudia ako prvých pomocníkov najčastejšie miestnych obyvateľov, susedov a dobrovoľníkov. Označilo ich 62 percent respondentov. Približne štvrtina uviedla samosprávy alebo neziskové organizácie, štátne inštitúcie spomenul iba každý desiaty.
Medzi regiónmi existujú rozdiely. V Banskobystrickom kraji označili susedov a dobrovoľníkov takmer tri štvrtiny opýtaných, v Prešovskom kraji to bola približne polovica.
„Keď sa teda rozhodujeme o svojich dvoch percentách, nerozhodujeme iba o peniazoch pre organizáciu. Rozhodujeme aj o tom, aká pomoc bude dostupná ľuďom v našich komunitách,“ hovorí predsedníčka asociácie Tatiana Švrčková.
