Fiasko s názvom konsolidácia: Šetriť by bolo kde, no vláda to vzdala
Namiesto šetrenia čaká Slovensko rast deficitu aj hrubého dlhu či presúvanie miliárd do sociálnych balíčkov na úkor investícií. Ekonómovia oslovení v Paneli expertov tvrdia, že vláda rezignovala na ozdravovanie financií a následky pocítia v najbližších rokoch všetci.
Schválený rozpočet počíta s rastom deficitu na 4,94 percenta HDP zo súčasných 4,37 percenta a hrubý dlh smeruje k hranici 70 percent HDP.
Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Rozpočet podľa odhadu RRZ zhoršuje ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti o 0,6 percentuálneho bodu HDP, teda o 880 miliónov eur, keďže navyšuje výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a mzdy. Medziročne rastie deficit o 0,4 percenta HDP, teda vyše miliardy eur, napriek rýchlejšiemu rastu ekonomiky a lepšej daňovej prognóze. Oproti pôvodnému cieľu pre rok 2027 na úrovni troch percent HDP je deficit vyšší takmer o tri miliardy eur.
Podľa prepočtov RRZ rozpočet plánuje šetriť na investíciách oproti dlhodobému priemeru v objeme 624 miliónov eur. Vláda už druhý rok neplní ústavnú povinnosť predložiť opatrenia na zníženie dlhu.
Pre roky 2028 a 2029 chýbajú opatrenia na splnenie cieľov vlády, potreba dodatočnej konsolidácie predstavuje až 2,1 percenta HDP, teda 3,4 miliardy eur. V roku 2029 dosiahnu výdavky verejnej správy 77 miliárd eur a prevýšia príjmy o 10 miliárd. Najväčšiu časť výdavkov tvoria sociálne transfery 25,6 miliardy eur, mzdy vo verejnej správe 19,5 miliardy, bežné tovary a služby 8,3 miliardy, investície 6,7 miliardy a nákup zdravotníckych služieb 6,7 miliardy.
Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne
Rozpočet s deficitom na úrovni piatich percent HDP sa dal očakávať. Vláda počas volebného obdobia zvyšovala dane aj výdavky, takže k reálnej konsolidácii nedošlo. Ide o predvolebný rozpočet s vysokým deficitom, na ktorý nie je dôvod, keďže nečelíme veľkej kríze.
Konsolidáciu treba spraviť na výdavkovej strane, okresať výdavky na bežnú spotrebu a plošnú pomoc pretaviť do adresnejšej pomoci pre rodiny a jednotlivcov ohrozených chudobou. Nová daňová prognóza odhaduje na budúci rok vyššie daňové príjmy, ktoré by vykryli výpadok príjmov zo zrušenia dane z finančných transakcií.
Radovan Ďurana, analytik INESS
Deficit okolo piatich percent HDP je veľmi zlá vizitka. Slovensko malo historicky najvyššiu zamestnanosť a rastúce daňové príjmy, no ekonomiku brzdilo zvyšovanie daní označované ako konsolidácia. Štát si požičia každé ôsme euro, ktoré vyberie. Zastaviť rast dlhu vyžaduje škrty o 3,5 miliardy eur.
Z účtovníctva vyplýva, že investície klesnú. Vo verejnej správe chýba priorizácia investícií na základe hodnoty za peniaze. Súčasná úroveň HDP je výsledkom stimulácie deficitu, preto sa skutočná konsolidácia spočiatku negatívne prejaví na ekonomickom raste.
Balík 3,5 miliardy eur si vyžiada transformáciu celého bloku sociálnych transferov, prepúšťanie vo verejnej správe či rušenie úloh štátu, ktoré nikomu neprinášajú hodnotu.
