Ester Geislerová nakrútila film o otcovi Petrovi Geislerovi
Česká umelkyňa a režisérka Ester Geislerová predstavila celovečerný dokumentárny film Dve deci tušu, v ktorom zmapovala život svojho otca, uznávaného japanológa, novinára a kaligrafa Petra Geislera. Pôvodne pritom malo ísť len o spomienkovú výstavu pre rodinu a blízkych.
„Spočiatku som chcela otcovi urobiť len spomienkovú výstavu pre nás, rodinu, jeho kamarátov a známych. Keď som ich stretávala, rozprávali mi o ňom množstvo úžasných príbehov. Vtedy som si povedala, že je škoda, že to nikto nenakrúca, a tak som to začala sama,“ priblížila vznik projektu Geislerová.
Dokument vznikal s prestávkami niekoľko rokov. Prepája staré rodinné archívy z VHS kaziet s modernými technológiami a pomocou umelej inteligencie rekonštruuje hlas zosnulého otca. Ten zostavila z textov, ktoré sám napísal svojim blízkym.
Etická hranica pri práci s hlasom
Použitie umelej inteligencie na rekonštrukciu hlasu zosnulého človeka prináša podľa režisérky aj etické otázky. „Cítila som veľkú zodpovednosť, aby sme s jeho hlasom pracovali citlivo. Nešlo o to nechať ho hovoriť niečo cudzie, ale dať hlas jeho vlastným slovám,“ uviedla Geislerová.
Otcov hlas sa dal podľa jej slov zrekonštruovať vďaka záznamu z raného televízneho programu Snídaně s Novou. „Niekedy je to mimoriadne blízke a presné, až ma to prekvapilo a zaskočilo,“ dodala.
Rodinný dokument aj o alkoholizme
Film je podľa autorky nielen dokumentom o otcovi, jeho živote a práci, ale aj o rodine, vyrastaní a otcových slabostiach vrátane alkoholizmu. „Keď sa povie alkoholik, mnohým ľuďom sa vybaví niekto, kto je agresívny, neovláda sa a nemá ďaleko k fyzickému násiliu. Taký náš otec nebol. Bol skôr poetický pijan, ktorý sa pod vplyvom alkoholu viac otváral a pôsobil nonšalantnejšie,“ opísala.
Alkohol mu však podľa jej slov postupne ničil zdravie a ovplyvňoval aj rodinu. „Nechcela som túto časť jeho života zamlčať, ale ani dovoliť, aby prekryla všetko ostatné, čím otec bol,“ vysvetlila režisérka.
Náročnejšie ako vyrovnávanie sa s otcovou závislosťou bolo pre ňu zmierenie sa s tým, že odišiel od mamy a nebol prítomný v momentoch, keď ho potrebovala. „S tým som sa vyrovnávala neskôr na terapiách aj pomocou rôznych alternatívnych metód,“ povedala.
Rodičia však podľa nej zostali priateľmi a obe rodiny sa nikdy neoddelili. Spoločne oslavovali narodeniny a mama prijala aj otcovu druhú ženu a mladšieho brata Felixa. „Aj o tom je tento dokument – ako neuzatvoriť cestu k jednému z rodičov a nerobiť si z detí rukojemníkov,“ uzavrela Geislerová.
Reakcie divákov a ďalšie plány
Režisérka s filmom chodí po festivaloch a projekciách. Diskusie sa podľa nej najprv točia okolo otcovho života a jeho japonského prízvuku, neskôr skĺznu k osobnému zdieľaniu. „Diváci sa začnú zverovať so svojimi bolesťami spojenými s členmi rodiny, ktorí majú napríklad problém so závislosťou od alkoholu či drog, alebo s rozpadom rodiny,“ poznamenala.
Z nakrúteného materiálu, ktorého bolo okolo dvadsať hodín, vznikla aj výstava a kniha s názvom GA-I-SU-RA. Výstava bola tri mesiace v pražskom Centre súčasného umenia DOX.
Do budúcnosti má rodina ďalšie plány s otcovým odkazom. „Aňa s Lelou chcú vydať otcove rozprávky. Otec okrem prekladania a písania poézie napísal aj krásne rozprávky s názvom Baňa a Mela,“ uviedla Geislerová s tým, že Aňa k nim dopísala ďalšiu rozprávku a Lela ju bude ilustrovať.
Režisérka by si zároveň priala, aby mal otec samostatnú niekoľkomesačnú výstavu v Japonsku. Film by sa tam mal premietať minimálne na českom veľvyslanectve v Tokiu. Slávnostná distribučná premiéra je naplánovaná na 4. novembra, od 5. novembra pôjde film do slovenských kín.
