Automobilový priemysel varuje pred daňovým zaťažením a odlivom investorov
Slovensko zaostáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti a čelí odlivu podnikateľov aj mladých pracujúcich. Z rovnakej hrubej mzdy dostane zamestnanec v Česku viac čistej a aj pre zamestnávateľa je práca lacnejšia.
Minister financií Ladislav Kamenický podľa šéfa Zväzu automobilového priemyslu Alexandra Matušeka rezignoval na vlastný cieľ znížiť deficit na 3 percentá a naplánoval takmer 5 percent. Ani to nemusí byť reálne číslo. Matušek upozorňuje, že minister opakovane nastavuje rozpočty optimisticky a prestreľuje odhady rastu napriek varovaniam odborníkov a inštitúcií.
Vysoké odvodové zaťaženie podľa Matušeka vytláča kvalifikovaných pracovníkov aj investorov do susedných krajín a ohrozuje budúcnosť kľúčového automobilového priemyslu na Slovensku.
Rozpočet stojí na nereálnych predpokladoch
Matušek poukazuje na to, že každý rozpočet tejto vlády vznikal bez sociálnych partnerov a bez akceptovania pripomienok či varovaní. Po troch balíkoch konsolidácie, ktoré postupne predstavovali 2 miliardy, 2,7 miliardy a opäť 2,7 miliardy eur, malo dôjsť k zníženiu deficitu a zastaveniu zadlžovania.
Dnes sa ukazuje, že vláda na svoje ciele rezignovala. Pôvodne mal deficit dosiahnuť 3 percentá HDP, neskôr cieľ upravili na 4,2 percenta, no skončí pri rovnakej úrovni, akou sa pred tromi rokmi začínalo. Dlh Slovenska má do konca budúceho roka vzrásť zo 66 miliárd eur na 99 miliárd eur.
Rozpočet na rok 2026 podľa Matušeka počíta s hospodárskym rastom 2,4 percenta, no reálny rast nepresahuje 0,8 percenta. Podobne sa vláda mýlila aj pri odhadoch na roky 2024 a 2025. „Minister si to maľuje na ružovo,“ uviedol Matušek.
Štát neinvestuje, rastú len sociálne transfery
Zásadný problém rozpočtu je podľa Matušeka v tom, že nehovorí, kde štát začne šetriť. Bežné výdavky štátu vzrástli o 3,5 miliardy eur, zatiaľ čo kapitálové výdavky klesli o 2,3 miliardy eur.
„Neviem povedať, kde tie peniaze sú. Jediné, čo na Slovensku reálne rastie, sú sociálne transfery a energopomoc pre 90 % obyvateľov,“ povedal Matušek s tým, že zvýšené dane, odvody a transakčná daň zničili konkurencieschopnosť Slovenska.
Zamestnanec v Česku zarobí viac, firma zaplatí menej
Pri hrubej mzde 2 500 eur zarobí človek v Česku v čistom 1 940 eur, zatiaľ čo na Slovensku len 1 828 eur. Celková cena práce je pre českú firmu nižšia približne o 100 eur. Pri hrubom plate 10 000 eur stojí takýto zamestnanec firmu na Slovensku 13 620 eur mesačne, kým v Česku 12 800 eur. Zamestnanec v Česku zarobí v čistom 7 200 eur, na Slovensku iba 6 300 eur.
Riziko odchodu automobiliek nespočíva v okamžitom zatvorení závodov
Podľa Matušeka žiadna automobilka neodíde zo dňa na deň a nezruší výrobu rozbehnutého modelu. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že keď sa bude rozhodovať o nastupujúcom novom modeli, projekt dostane závod v Poľsku, Česku alebo Maďarsku. „Stagnácia je začiatok úpadku,“ upozornil.
Vylúčiť sa podľa neho nedá ani scenár, že by materské firmy po kríze výrobu zabalili. Matky majú sídlo mimo Slovenska a do rozhodnutí vstupujú vlády iných štátov. Ak bude Slovensko pre politikov slúžiť len ako bankomat a rozpočet bude neudržateľný, investori nebudú považovať investíciu na Slovensku za bezpečnú a nové modely tu neumiestnia.
Pracovná sila a budúcnosť priemyslu
Priemysel dlhodobo hlási nedostatok pracovnej sily a musí dovážať pracovníkov zo Srbska, Indie či Uzbekistanu. Slovensko nie je atraktívne pre mladých, ktorí odchádzajú do zahraničia. Zahraniční pracovníci sú pritom vzhľadom na náklady na nábor a ubytovanie drahší ako domáci.
S nástupom automatizácie a digitalizácie bude potreba manuálnej práce klesať. Stroje a roboty však neplatia odvody do štátneho rozpočtu, na čo sa treba podľa Matušeka včas pripraviť. Pri presune výroby už nebude rozhodovať cena práce, ale daňové zaťaženie.
Čo by mal štát zmeniť
Matušek odporúča zrušiť transakčnú daň, ktorú okrem Slovenska v Európe zaviedlo len Maďarsko, a postupne znižovať daň z príjmov právnických osôb. Štát by mal podľa neho šetriť na vlastných výdavkoch, zredukovať štátnu správu a nastaviť adresné sociálne transfery.
„V štátnej správe máme o pár stoviek eur vyššiu priemernú mzdu ako v súkromnom sektore, ktorý to celé platí. Je to choré,“ uzavrel Matušek.
