Štyri svetové strany Roberta Fica sa začínajú rozchádzať
Pokrytectvo Ficovej vlády prechádza až do akejsi politickej schizofrénie. Čoraz častejšie na to poukazujú podpisy a rozhodnutia premiéra a jeho ministrov.
Robert Fico rád opisuje svoju zahraničnú politiku ako suverénnu a orientovanú na všetky štyri svetové strany. Doma ju predáva ako odpor proti „vojnovým štváčom” v EÚ, proti podpore Ukrajiny a proti nasledovaniu Bruselu a NATO.
Problém je, že jeho vláda a prezident Peter Pellegrini sa navonok správajú inak. Ukázala to návšteva nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula. Juraj Blanár s ním podpísal spoločné vyhlásenie, v ktorom sa Slovensko prihlásilo k zvyšovaniu tlaku na Ruskú federáciu vrátane sankcií, k podpore Ukrajiny pri obrane proti ruskej agresii a k rešpektovaniu jej územnej celistvosti.
Dokument hovorí aj o posilňovaní euroatlantickej bezpečnosti, spolupráci s NATO a plnení päťpercentného obranného cieľa. Je to priepastný rozdiel medzi domácim politickým jazykom a dokumentom, pod ktorý sa podpísal Ficov minister.
Fico niekoľko dní predtým obvinil nemeckého kancelára, že chce vyprovokovať konflikt s Ruskom. Tvrdil, že „svet je zvrátený”, pretože kto je za mier, je zlý, a kto je za vojnu, je mierotvorca.
No slovenská diplomacia sa v New Yorku pridala k vyhláseniu 51 štátov a Európskej únie, ktoré vyzvalo Rusko na okamžité prímerie a na začatie mierových rokovaní. Pod dokumentom boli podpísané všetky členské štáty EÚ.
Otázka teda znie, prečo premiér doma vytvára dojem, že partneri podporujú pokračovanie vojny, keď jeho vlastná vláda podpisuje s týmito partnermi výzvu adresovanú Kremľu, aby zastavil bojové operácie a rokoval.
Od Ficovej rétoriky sa odlíšil aj prezident Peter Pellegrini. Na Krymskej platforme povedal, že Slovensko nikdy neuzná ruskú anexiu Krymu a že musí byť rešpektovaná zvrchovanosť a územná celistvosť Ukrajiny. Vo Valnom zhromaždení OSN odmietol logiku riešenia politických problémov silou a hovoril o „ruskej vojne proti Ukrajine”.
Pri hesle „ani náboj na Ukrajinu” je rozdiel ešte viditeľnejší. Ficova vláda zastavila darovanie zbraní zo štátnych zásob, ale súkromný export nie. Slovenský vývoz zbraní a munície dosiahol v roku 2025 približne 2,4 miliardy eur, viac než dvojnásobok oproti predchádzajúcemu roku.
Obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu podlieha licenčnému režimu štátu. Každý náboj predaný na Ukrajinu teda odsúhlasila štvrtá Ficova vláda. Problém vzniká, keď premiér stigmatizuje iné krajiny za dodávky zbraní Ukrajine, zatiaľ čo slovenské fabriky na rovnakom dopyte prosperujú.
Podľa vlastnej definície tak aj Robert Fico patrí medzi vojnových štváčov. Moskva si tento rozdiel všimla. Putinov spojenec Viktor Medvedčuk odkázal Česku a Slovensku, že sa „nedá sedieť na dvoch stoličkách”. Ruské ministerstvo zahraničných vecí neskôr vyhlásilo, že európske zbrojovky vyrábajúce pre Ukrajinu sú potenciálnymi vojenskými cieľmi Ruska.
Ficove reči o ochrane Slovenska pred vojnou preto pôsobia čoraz komplikovanejšie. Premiér vyhlásil, že nechce, aby bolo Slovensko zatiahnuté do konfliktu „kvôli nejakému článku 5″, a spomenul, že Slovensku by svedčala vojenská neutralita.
Stačí sa pozrieť na V4. Andrej Babiš povedal, že Česko by podľa článku 5 vyslalo dve mechanizované brigády. Poľská vláda trvá na tom, že mier na Ukrajine nemôže byť uzavretý podľa podmienok agresora. Maďarsko Pétera Magyara obnovuje dôraz na EÚ a NATO.
Slovenská pozícia sa tak v bezpečnostnej politike od ostatných troch partnerov V4 čoraz výraznejšie odlišuje. To je opak obrazu, ktorý Fico vytvára, keď hovorí o oživení Vyšehradu.
V septembrovom prieskume NMS mal Smer 16,2 percenta a Republika 15,6. Milan Uhrík označil Ficovu zahraničnú politiku za „dvojtvárnu” a vytrvalo ju kritizuje. Rétoriku o mieri a suverenite používa aj Republika, len bez bremena vládnej zodpovednosti.
Ficov minister podpisuje dokument o zvyšovaní tlaku na Rusko a podpore Ukrajiny. Jeho vláda umožňuje prosperujúci zbrojársky export. A premiér potrebuje v zápase s Republikou presviedčať voličov, že robí takmer pravý opak. Čím tesnejší bude súboj Smeru s Republikou, tým väčšou chuťou budú Milan Uhrík a spol. tieto dokumenty Ficovým voličom ukazovať.
