Okupované Olešky čelia humanitárnej kríze: Ľudia melú cestoviny na chlieb a lovia bažanty
Ukrajinské mesto Olešky v Chersonskej oblasti, ktoré sa ocitlo pod okupáciou hneď v prvý deň ruskej invázie, čelí bezprecedentnej humanitárnej kríze. Obyvatelia, ktorí v ňom zostali, sa už niekoľko mesiacov musia zaobísť bez riadnych dodávok potravín a sú odkázaní na provizórne zdroje jedla.
Odchod z mesta je extrémne nebezpečný, leží totiž priamo v bojovej zóne. Bezpečný koridor, ktorý môže zabezpečiť len Rusko ako kontrolujúca strana, je nateraz v nedohľadne.
Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec upozornil, že hoci jeho úrad s ruskou stranou rokoval a pripravil zoznamy ľudí na evakuáciu, Rusi vykonanie humanitárnej misie dodnes nepotvrdili. „Tých ľudí treba zachrániť, pretože mesto sa zmenilo na smrteľnú pascu,“ varoval Lubinec.
Po okupácii prišla potopa
V lete 2023 sa okupované Olešky ocitli pod vodou po tom, čo ruská armáda odpálila Kachovskú hydroelektráreň. Obyvateľom mesta, kde pred inváziou žilo 24-tisíc ľudí, začala pomáhať ukrajinská nadácia Kryla Foundation.
Jej šéfka Oleksandra Knyha uviedla, že od zničenia priehrady majú miestni problémy s prístupom k vode. „V meste nie je od konca roka 2023 elektrina, infraštruktúru zničilo ostreľovanie. Bez plynu sú od jari 2025. Ľudia žijú v skutočne extrémnych podmienkach. Ledva prežívajú,“ opísala situáciu.
Podľa jej slov po povodniach vlna medzinárodnej pozornosti opadla a organizácie narazili na nedostatok financií. Nadácia musela minulý rok pomoc stopnúť.
Odrezaní od sveta zo všetkých strán
Mesto je vzdialené len tri kilometre od brehu rieky Dneper, ktorá rozdeľuje Chersonskú oblasť na dve časti. Rieka a jej okolie sú de facto frontovou líniou a všetko v okolí je zamínované alebo pod paľbou.
Knyha spomína tragický prípad dobrovoľníčky, ktorá zahynula pri ruskom mínometnom ostreľovaní, či mužov, ktorí sa pokúsili doviezť chlieb a zahynuli po náraze auta do míny. „Olešky sú od sveta odrezané zo všetkých strán. Naposledy sa potraviny do Olešiek zaviezli na začiatku tohto leta,“ hovorí.
Do najbližšieho mesta pešo – 26 kilometrov
Ľudia z Olešiek upozorňujú, že sa im míňajú zásoby a jedia len to, čo im poskytne príroda. Ak chce niekto odísť, musí cez vojnovú zónu prejsť pešo 26 kilometrov do najbližšieho mesta Radensk.
„Mnohí ľudia zostávajú, pretože tam majú starých rodičov, ktorí by takú dlhú cestu fyzicky nezvládli,“ opisuje Knyha. Niektorí sa boja odísť aj preto, že nemajú doklady a majú strach z ruských vojakov.
Chlieb z pomletých cestovín
Svedectvá opísali, ako sa ľudia za jedlo bili na lokálnom trhu alebo sa pomocou kukuričných zŕn pokúšajú uloviť divé kačky a bažanty.
„Stretla som ženu, hovorí, že chce chlieb, ale nemá múku. Tak veľmi si chcela čosi upiecť, až si v mlynčeku na mäso pomlela zvyšky cestovín, dodala vodu a droždie. V meste je potravinová katastrofa!“ citoval z februárových zápiskov obyvateľky Oleškov Hromadske.
Potravinová kríza vyhnala ceny na úroveň, ktorú si miestni nemôžu dovoliť. Bochník chleba stojí 150 rubľov, tucet vajec na trhu 600 rubľov.
Hladujú aj ruskí vojaci
Dobrovoľníčka Ksenija Archipova pre denník Ukrajinská pravda opísala, že existuje mnoho prípadov, keď ruskí vojaci civilistom ukradli zásoby alebo zhabali autá s potravinami.
Aby sa miestni vyhli rabovaniu, píšu na dvere odkazy ako „Nemáme potraviny“ či „Tu žijú starí ľudia“. „Ľudí okrádajú každý deň,“ povedala Archipova.
Podľa správ z júna tohto roka žilo v Oleškách v kritickej situácii približne 1700 obyvateľov. V nedeľu ukrajinská armáda pomocou dronov doručila do okupovaného mesta štyritisíc kíl potravín.
