Ruské útoky na Ukrajine si vyžiadali ďalšie obete, Zelenskyj žiada prísnejšie sankcie
Najmenej dvaja ľudia zahynuli a ďalších 14 utrpelo zranenia pri ruských útokoch na Ukrajinu v noci na sobotu. Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Útoky podľa neho zasiahli obytné domy v Kyjeve, Záporožskej, Odeskej, Sumskej aj Charkovskej oblasti. Poškodená bola aj civilná infraštruktúra vrátane materskej školy v Kyjeve, lýcea v Kyjevskej oblasti a univerzity v Charkove. Údery zároveň poškodili energetickú infraštruktúru v ďalších častiach krajiny.
Zelenskyj tvrdí, že Rusko svoje útoky stupňuje každý deň. „Ak sa Rusi rozhodli, že ich útoky budú ešte brutálnejšie, svet sa musí rozhodnúť pre silnejšiu reakciu, aby zabránil ďalšiemu šíreniu vojny,“ napísal na sociálnej sieti X.
Amerického prezidenta Donalda Trumpa vyzval, aby proti Kremľu a všetkým, ktorí jeho vojnu finančne podporujú, uplatnil nedávno schválený zákon o sankciách voči Rusku. Cieľom zákona je výrazne obmedziť ruské príjmy na financovanie vojny. Prezidentovi zároveň umožňuje zaviesť clá až do výšky 100 percent pre päť najväčších dovozcov ruskej ropy alebo zemného plynu. Opatrenia by sa mohli dotknúť najmä Číny a Indie ako významných odberateľov ruskej ropy, ale aj členských štátov EÚ.
Metodika uplatňovania prípadných ciel však zatiaľ nie je jasná, upozorňujú niektorí odborníci. „V tejto chvíli nemáme žiadne oznámenia o uvalení ciel, ktoré by sme mohli vopred avizovať,“ uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí. Podotklo, že zákon stanovuje výnimky a za určitých okolností umožňuje upustiť od uplatňovania sankcií, obmedzení alebo ciel.
Ukrajinský prezident tiež vyzval predsedu Európskej rady Antónia Costu a predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú na zavedenie ďalších reštriktívnych opatrení EÚ. „Vyzývame všetkých lídrov, aby nevyraďovali ruských oligarchov z existujúcich sankčných zoznamov a naďalej obmedzovali všetok obchod s teroristami, kým Rusko nezastaví vojnu,“ dodal.
EÚ tento týždeň vyradila zo sankčného zoznamu rusko-uzbeckého miliardára Ališera Usmanova a rusko-izraelského miliardára Michaila Fridmana. Na tento krok naliehalo Francúzsko aj Slovensko.
