Protinádorové vakcíny prinášajú nádej, onkológ však varuje pred prehnanými očakávaniami
Vakcíny proti rakovine sa čoraz častejšie skloňujú v odborných aj laických diskusiách. Najväčšiu pozornosť púta mRNA vakcína proti melanómu, ktorá ako prvá personalizovaná protinádorová vakcína prešla III. fázou klinických skúšok. Práve pozitívny výsledok tejto fázy otvára cestu k registrácii lieku.
Podľa onkológa Kamila Karpowicza však nejde o univerzálny liek na rakovinu. „Nie je to všeliek. Je to podporná liečba, ktorá sa v súčasnosti používa predovšetkým po operácii na prevenciu recidívy,“ vysvetľuje odborník. Zároveň pripomína, že nejde o vakcíny v bežnom slova zmysle, keďže nechránia pred ochorením tak ako napríklad vakcína proti osýpkam. „Učia organizmus bojovať s vlastnými vzbúrenými bunkami,“ dodáva.
Predchádzajúce päťročné údaje z II. fázy klinických skúšok pri melanóme ukázali zníženie rizika recidívy alebo úmrtia približne o 49 percent a vzdialených metastáz približne o 59 percent. Okrem melanómu sa vakcíny testujú aj pri rakovine pankreasu, nemalobunkovom karcinóme pľúc, rakovine obličiek, hrubého čreva, močového mechúra, hlavy a krku, pri glióme a tiež v rámci prevencie u ľudí s genetickou predispozíciou, akou je Lynchov syndróm.
Ako fungujú personalizované vakcíny
mRNA vakcíny proti rakovine fungujú ako návod pre imunitný systém, ktorý mu ukazuje, ako rozpoznať nepriateľa. Odborníci zdôrazňujú, že tieto vakcíny majú byť šité na mieru konkrétnemu pacientovi. „Odoberie sa vzorka nádoru konkrétneho pacienta, sekvenujú sa jeho mutácie a vyberú sa tie neoantigény, ktoré sú jedinečné pre jeho nádor,“ opisuje Karpowicz. Na tomto základe sa vyrába individuálna vakcína prispôsobená takzvanému odtlačku prsta nádoru.
Takáto presnosť je podľa lekára veľkou výhodou, zároveň však predstavuje výzvu, pretože výroba je zložitá, nákladná a časovo náročná. Nie všetky vyvíjané vakcíny sú však úplne personalizované. „Vakcína proti Lynchovmu syndrómu je bežne dostupná a zameriava sa na bežné neoantigény charakteristické pre rakovinu s takzvanou mikrosatelitovou nestabilitou,“ poznamenáva onkológ. Zjednodušene povedané, je zameraná proti spoločným znakom tejto skupiny nádorov, a preto môže byť pripravená pre mnohých ľudí naraz.
Účinky takéhoto prístupu sú sľubné, majú však rôzny stupeň vyspelosti. Pri Lynchovom syndróme vakcína vyvolala imunitnú odpoveď u všetkých hodnotených osôb, ktorá pretrvávala po roku u 85 percent z nich. Ide však o skoré štádium, v ktorom sa hodnotila najmä bezpečnosť a odpoveď imunitného systému, nie skutočná prevencia rakoviny.
Bezpečnosť a dostupnosť liečby
Doterajšie údaje o bezpečnosti sú upokojujúce. V štúdii zameranej na Lynchov syndróm neboli hlásené žiadne závažné nežiaduce udalosti. Samotné mRNA vakcíny zvyčajne spôsobujú mierne a prechodné príznaky, medzi ktoré patria reakcie v mieste vpichu, únava, zimnica a príznaky podobné chrípke.
„Aby sme boli spravodliví, treba dodať dve veci – závažnejšie vedľajšie účinky pri melanóme, vrátane zápalu čriev a endokrinných porúch, sú spôsobené najmä sprievodnou imunoterapiou, nie samotnou vakcínou, a že ide stále o experimentálnu liečbu, ktorej dlhodobý bezpečnostný profil postupne spoznávame,“ upozorňuje Karpowicz.
Vakcíny dnes prinesú najväčší úžitok dvom skupinám pacientov. Prvou sú pacienti po operácii s vysokým rizikom recidívy, u ktorých má vakcína odstrániť zvyškové bunky a zabrániť návratu ochorenia. Druhú skupinu tvoria osoby so silnou genetickou záťažou, akou je Lynchov syndróm, u ktorých sa testuje preventívny prístup, teda očkovanie ešte pred vznikom rakoviny.
Kedy budú môcť ľudia tieto prípravky využívať, závisí od typu nádoru. Pri melanóme môže registrácia nastať najskôr, pravdepodobne v priebehu najbližšieho roka až dvoch. Pri rakovine pankreasu, pľúc či obličiek sú potrebné ešte výsledky pokročilých štúdií, takže hovoríme skôr o niekoľkých rokoch. K tomu sa pridáva logistická výzva v podobe rozvinutia schopnosti rýchlej individuálnej výroby vo veľkom meradle.
Vakcína proti rakovine už existuje
V diskusii o vývoji nových protinádorových vakcín mnohí zabúdajú, že vakcínu chrániacu pred rakovinou už máme k dispozícii. Ide o vakcínu proti HPV, ktorá zabraňuje okrem iného vzniku rakoviny krčka maternice. Napriek tomu je miera zaočkovanosti na mnohých miestach nízka, a to predovšetkým v dôsledku rokov dezinformácií, nízkej kultúry očkovania, nedôvery, mýtov o údajnej škodlivosti a v niektorých prípadoch aj nepríjemného prepojenia vakcíny s témou sexuality.
Švédsko ukazuje, že to ide aj inak. Očkovanie proti HPV sa tam vykonáva od roku 2012 priamo v školách, dnes už aj u chlapcov, a zaočkovanosť dosahuje približne 80 percent a viac. Tajomstvo podľa odborníkov nespočíva v lepších rodičoch, ale v organizácii, pretože keď sa očkovanie vykonáva v škole ako prirodzená a štandardná súčasť starostlivosti, mizne bariéra v podobe nutnosti objednania a odvozu dieťaťa.
