Majú 30 rokov a strácajú vieru v zmysel práce. „Načo mi boli celé tie skúsenosti?“
Umelá inteligencia mení vysnívané kariéry na zdroj úzkosti. Príbehy troch mladých ľudí ukazujú, ako strach z budúcnosti a tlak na výkon formujú generáciu Z v práci.
„Dlho som verila, že keď mám dobré vzdelanie, vysnívanú prácu a postupujem v kariére, mala by som byť šťastná,“ hovorí Aleksandra. Avšak nie je. Agnieszka po siedmich rokoch práce pociťuje profesionálnu stagnáciu a Anna už na začiatku kariéry hľadala plán B.
Záľuba nahradená umelou inteligenciou?
Agnieszka mala deväť rokov, keď si začala viesť denník. Dnes sa blíži k tridsiatke a presne si pamätá jeden z prvých zápisov: „V budúcnosti chcem byť novinárkou.“ Vždy vedela, že má talent na písanie. Ukončila štúdium na Fakulte žurnalistiky Varšavskej univerzity s vyznamenaním. Postupne získavala skúsenosti, pozície a povýšenia, až sa po siedmich rokoch práce stala špecialistkou na obsah na vysokej pozícii.
Roky robila presne to, o čom snívala ako dieťa. Napriek tomu čoraz častejšie uvažuje o zmene. „Bojím sa, že mi umelá inteligencia vezme všetko, čo milujem a v čo verím,“ priznáva sa s trasúcim sa hlasom. „Najviac ma nedesí strata práce, ale myšlienka, že to, v čom som dobrá a čo naozaj milujem, stratí svoju hodnotu. Začínam sa pýtať, načo mi boli všetky tie skúsenosti a či o pár rokov ešte niečo budú znamenať,“ sťažuje sa.
Výmena zamestnania už pred 30-tkou
Agnieszka už nejaký čas cíti, že uviazla. Zarába menej, než by chcela a po rokoch práce nevidí jasnú cestu rozvoja. Hovorí o pocite profesionálneho marazmu, ktorý jej začína brať radosť z práce. „Je to pre mňa priam utrpenie,“ hovorí bez okolkov 29-ročná žena. Myšlienka na zmenu odboru sa objavuje čoraz častejšie. Problém je, že Agneska nevie, čo by mohla robiť namiesto toho. „Bojím sa všetkého, čo nepoznám. Mám pocit, že len toto viem robiť naozaj dobre,“ priznáva.
„Trh práce čoraz častejšie priraďuje k jednotlivým pozíciám veľmi úzke súbory zručností. Ťažšie sa potom prechádza medzi rôznymi oblasťami. Vidieť to napríklad v marketingu, kde sa jedna osoba venuje len optimalizácii, iná obsahu, ďalšia náboru či employer brandingu,“ vysvetľuje sociológ a biznisový psychológ Filip Dokurno. Podľa neho môže rozvoj AI ešte viac posilniť pocit neistoty, najmä keď firmy vnímajú nové technológie predovšetkým ako spôsob úspor. Zároveň však upozorňuje, že budúcnosť trhu práce nemusí znamenať úplné nahradenie ľudských zručností.
Potenciálny plán B
Anna má 26 rokov a práve ukončila magisterské štúdium v oblasti mediálnej výchovy. Dnes priznáva, že už vtedy mala pochybnosti, či je to správna cesta. „Začínala som chápať, že to nie je úplne moja cesta. Vtedy som však nemala lepší nápad a cítila som veľký tlak, aby som dokončila magisterské štúdium,“ hovorí. Rozvoj umelej inteligencie a zmeny v médiách ju prinútili vážne premýšľať o svojej budúcnosti. Krátko po ukončení magisterského štúdia sa dostala na logopédiu.
„Čítajúc názory na rôzne kariérne cesty, všade som narážala na tvrdenie: ‚v tomto odbore ťa nahradí AI‘,“ rozpráva s emóciami. „Motiváciou na štúdium bola najmä situácia spojená s rozvojom AI. Nechcem byť ‚vyhodená‘ z trhu práce,“ hovorí.
Generácia Z cíti tlak
V prieskume ManpowerGroup z roku 2025 o generácii Z vyjadrilo spokojnosť s prácou na globálnom merítku 60 % mladých pracovníkov. Podľa štúdie EY z roku 2025 sa 43 % zástupcov generácie Z obáva, že rozvoj generatívnej AI prispeje k rastu nezamestnanosti. „Dnes je populárna idea celoživotného vzdelávania. Máme sa vzdelávať, získavať nové kompetencie a stále sa viac špecializovať. Otázka však je, dokedy sa dá takto vzdelávať,“ upozorňuje sociológ Filip Dokurno.
Zanechala právo, aby pomáhala ľuďom
Aleksandra má 37 rokov a už ako malá dievčatko vedela, že chce robiť niečo zmysluplné a pomáhať druhým. Vybrala si právo, veriac, že ako právnička bude môcť napĺňať svoju misiu. Po prvom sklamaní sa dostala do malej firmy, kde sama prišla s nápadom založenia marketingového oddelenia. O niekoľko rokov neskôr sa stala marketingovou riaditeľkou. Profesionálny úspech mal však svoju cenu. „Mala som pod sebou veľa ľudí, ale zároveň som pracovala za niekoľko osôb. Veľmi sa to podpísalo na mojom fyzickom a psychickom zdraví. Nakoniec telo nevydržalo.“ Už tri roky pôsobí v oblasti wellness a prírodnej regenerácie. „Mám to, čo som vždy chcela – napĺňa ma to, čo robím, pretože pomáham ľuďom,“ hovorí otvorene.
Zmena osobného rozvoja
Ola tvrdí, že jej príbeh nie je len o zmene povolania, ale predovšetkým o zmene pohľadu na prácu. Roky hľadala ďalšie pozície a možnosti rozvoja. Nakoniec však pochopila, že nejde o ďalšiu prácu, ale o taký model práce, ktorý bude prispôsobený jej životu, nie naopak. Priznáva, že dlho verila, že keď má dobré vzdelanie, dobrú prácu a povýšenie, mala by byť šťastná. Až vyhorenie a zdravotné problémy ju prinútili zastaviť sa a priznať si, že zvolená cesta jej nedáva to, čo potrebuje.
