Koalícia sľubuje lepší rozpočet, opozícia pochybuje
Na ministerstve financií vrcholia prípravy rozpočtu na budúci rok. Analytici minulý týždeň finalizovali odhady vývoja ekonomiky, daňových výnosov a odvodov. Koaliční politici tvrdia, že sú blízko dohode, no konkrétna podoba zákona roka zostáva nejasná.
„Na 95 percent sú všetky zásadné veci dohodnuté,“ uviedol poslanec za SNS Roman Michelko, ktorý však nebol súčasťou rokovaní.
Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar zo Smeru potvrdil, že koaliční lídri sa dohodli. „Už to bude len o tom, aby sa to dalo na papier,“ povedal s tým, že nevie, či rozpočet príde vyrovnaný alebo ho budú v parlamente meniť pozmeňujúcimi návrhmi.
Vláda má podľa zákona o rozpočtových pravidlách povinnosť predložiť rozpočet do Národnej rady do 15. októbra. V rovnakom termíne ho posiela aj Európskej komisii.
Deficit pod piatimi percentami
Gašpar vyhlásil, že snahou vlády je odovzdať verejné financie v lepšom stave, ako ich prebrala. Konkrétnu úroveň deficitu však nešpecifikoval. „Deficit chceme mať pod kontrolou. Chceme ho mať lepší, než sme ho preberali v roku 2023,“ uviedol.
Ak by sa tento sľub naplnil, znamenalo by to deficit pod piatimi percentami HDP. V roku 2023 dosiahol schodok verejných financií práve 5,0 percenta HDP. Tento rok by mal podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosiahnuť 4,4 percenta.
Opoziční poslanci z parlamentného rozpočtového výboru pochybujú, že sa toto číslo podarí dodržať. „Ja som dokonca presvedčený, že deficit bude ešte vyšší ako päť percent,“ povedal Marián Viskupič zo SaS.
Štefan Kišš z PS pripomenul skúsenosti z predchádzajúcich volebných rokov. „Vieme, že to, čo si nakreslia, sa obvykle nedodrží. Ten deficit bude horší, ako si naplánujú,“ vyhlásil.
Sociálne benefity a otvorené otázky
Podľa Gašpara chcú koaličné strany vo volebnom roku priniesť ďalšie sociálne benefity. „Tie predstavy treba ešte zosúladiť s ministerstvom financií a možnosťami rozpočtu,“ povedal.
Nie je jasné, čo minister financií Ladislav Kamenický považuje za východiskovú pozíciu. V minulosti poukazoval na rozpočtový scenár vlády Ľudovíta Ódora, podľa ktorého mohol deficit bez konsolidačných opatrení dosiahnuť až 6,5 percenta.
Gašpar po rokovaní s Kamenickým uviedol, že minister je s postupom rokovaní spokojný.
Stabilizácia dlhu zlyhala
Otvorená zostáva aj otázka, či vláda splní požiadavku ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a schváli vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na opakované znižovanie ambícií pri konsolidácii.
Na začiatku volebného obdobia si vláda do programového vyhlásenia napísala, že zastaví zadlžovanie. To by si vyžadovalo deficit hlboko pod tromi percentami HDP. Cieľ bol postupne uvoľnený najprv na 3,5 percenta a neskôr na 4,2 percenta HDP.
„Deficit na úrovni piatich percent HDP v roku 2027 by bol vyšší približne o 2,1 miliardy eur, než vláda deklarovala minulý rok na jeseň, a o 2,8 miliardy eur vyšší, ako plánovala na začiatku volebného obdobia,“ uvádza RRZ.
Verejný dlh by mal tento rok dosiahnuť takmer 64 percent HDP. Rada predpokladá, že hranicu 70 percent prekročí už v roku 2028.
Podľa RRZ je preto dôležité, aby vláda rokovala o vyrovnanom rozpočte. „Povinnosť predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu slúži na to, aby poukázala na veľkosť tohto problému,“ dodáva rada.
