Čo musí Robert Fico urobiť, aby sa vyhol nepredstaviteľnému scenáru
Premiér musí všetku svoju pozornosť sústrediť na rozpočet. Zaistiť si podporu autonómneho Tomáša Tarabu je tá najmenšia starosť. Viac by ho mal trápiť Ústavný súd.
Keď sa problém nevyrieši hneď, kým sa ešte dá zvládnuť, zvyčajne prerastie cez hlavu. A ak nie, máte celkom slušnú šancu, že sa aspoň strápnite.
Tento komentár mal byť pôvodne iba o najzbytočnejšej telenovele, na ktorú sa premenila výmena ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Za dva týždne čakania sa môže stať čokoľvek. Aj sa čokoľvek skomplikovať.
Robert Fico za ním pred týždňom žialil tak, ako keby mal Andrejovi Dankovi obetovať svojho jediného syna. Niektorí komentátori už tvrdia, že Taraba najlepšie spĺňa Ficovu predstavu o jeho nástupcovi. Minister označil svojho možného nástupcu Filipa Kuffu za „závadovú osobu” a Kuffa tvrdí, že ho premiér od funkcie odhováral.
Problém pre Danka, nie pre Fica
Taraba využíva situáciu a zvyšuje svoju politickú cenu. Ako „autonómny poslanec” môže narobiť problémy, no svoju autonómiu si zrejme nechá na zákony SNS či Rudolfa Huliaka. Na kľúčové priority Smeru nesiahne.
Premiér bude jeho hlas potrebovať na rozpočet. Ak Fico nerezignoval na domácu politiku, buď má jeho podporu zaistenú, alebo si ju zaistí do 30. septembra, keď má prezident Peter Pellegrini Tarabu odvolať.
Napriek tomu si myslíme, že Fico uprednostní pred vypočítavým sólistom radšej niekoho známeho a overeného zo Smeru.
Ani premiér nechce riskovať
Nestabilné parlamentné počty môžu byť pri rozpočte Ficovým najmenším problémom. Ak by rozpočet neprešiel, rovnalo by sa to vyhláseniu nedôvery vláde.
Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter má pravdu, že vyrovnaný rozpočet je formalita. No je to formalita predpísaná ústavným zákonom.
Ak vláda predloží deficitný rozpočet a opozícia ho napadne, dôležité bude, aby ho Ústavný súd neškrtol a neuvrhol krajinu do rozpočtového provizória. Je zodpovednosťou Fica netlačiť ho do toho.
Najrozumnejšie by bolo, aby sa vláda obrátila na Ústavný súd a požiadala ho o výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ficovi sa to oplatí.
Vládny vlk sýty, ústavná ovca celá
Ústavný súd by z vlády sňal politickú zodpovednosť za predloženie nereálneho rozpočtu. Košickí sudcovia už pri rozpočte na rok 2025 uviedli, že si uvedomujú riziko „judicializácie rozhodovania o ekonomických a politických otázkach”.
V tom istom judikáte konštatovali, že Ústavný súd nemôže posudzovať „reálnosť ekonomických aspektov štátneho rozpočtu”. Veríme, že by poslancom vytvorili priestor schváliť deficitný rozpočet. Škoda, že to Fico neurobí.
Neriešiteľný Ficov problém
Tretí problém súvisí s rozpočtom – transakčná daň. Raz bola nezrušiteľná, potom ju premiér prikázal zrušiť, a teraz sa rušiť nebude, lebo výpadok príjmov nemajú čím vykryť.
Daň z finančných transakcií je symbolom toho, že vláde je všetko jedno. Koalícia nedokáže zladiť svoj vnútorný rozpad, neschopnosť riadiť fiškálnu politiku, potrebu konsolidovať a požiadavky predvolebného roka.
Ako poznamenal emeritný predseda Ústavného súdu Ján Mazák, bez právneho štátu nie je ani ekonomický rast. Právny štát totiž koalícia oslabuje programovo a úspešne.
Ficove tri problémy sú len dôsledkom problému, ktorý riešiť nedokáže: toho, že táto koalícia vôbec vznikla a stále funguje aspoň tak, aby sa mohla tváriť, že riadi štát.
