Umelá inteligencia ohrozuje viac ženy ako mužov, varuje analýza
Pracovné miesta zastávané ženami sú v krajinách s vysokými príjmami výraznejšie vystavené generatívnej umelej inteligencii ako pracovné miesta mužov. Do kategórie s najvyššou expozíciou patrí 9,6 percenta zamestnanosti žien a 3,5 percenta zamestnanosti mužov. Dôvodom je najmä vyššie zastúpenie žien v administratívnych a kancelárskych profesiách, v ktorých možno časť rutinných úloh automatizovať. Uviedla to v aktuálnej analýze Medzinárodná organizácia práce (ILO).
Najviac vystavené umelej inteligencii sú rutinné administratívne činnosti spojené so spracovaním údajov a dokumentov, prípravou štandardizovaných podkladov či opakujúcou sa písomnou komunikáciou.
Miesta zatiaľ nerušia
„Na pracovnom trhu zatiaľ nepozorujeme plošné rušenie pracovných miest pre umelú inteligenciu. Mení sa však obsah administratívnych pozícií a firmy pri nich čoraz častejšie požadujú digitálne zručnosti,“ uviedla generálna riaditeľka personálnej agentúry MAXIN’S Group Katarína Garajová. Priestor na kariérny posun podľa nej ponúkajú aj technické a odborné profesie, pri ktorých agentúra eviduje dopyt zamestnávateľov.
„Technické profesie sú stále často vnímané ako mužská oblasť, hoci pri mnohých pozíciách nie je rozhodujúca fyzická sila. Dôležitejšie sú presnosť, spoľahlivosť, odborné znalosti a schopnosť pracovať s technológiami. Ak ženám ukážeme konkrétne možnosti uplatnenia a umožníme im získať prax, časť z nich môže nájsť perspektívu aj v odboroch, o ktorých predtým neuvažovali,“ dodala Garajová.
Skúsenosti sú využiteľné
Ďalšie vzdelávanie podľa nej nemusí znamenať úplnú zmenu profesie. Skúsenosti z administratívy možno využiť napríklad pri koordinácii projektov, plánovaní, logistike, kontrole kvality, technickej podpore alebo práci s technickou dokumentáciou. Rekvalifikácia by však mala byť podľa nej prepojená s praktickou prípravou a konkrétnou pracovnou príležitosťou.
„Ak firmy automatizujú najmä úlohy vykonávané ženami a zároveň im neponúknu možnosť získať novú kvalifikáciu, rozdiely na pracovnom trhu sa môžu prehĺbiť. Umelá inteligencia by preto nemala byť iba nástrojom na znižovanie nákladov. Mala by ísť spolu so vzdelávaním zamestnancov a vytváraním reálnych možností prechodu na nové pracovné pozície,“ skonštatovala Garajová.
