Vo fonde na obnovu Gabčíkova chýba 29 miliónov eur
Súčet príspevkov do fondu na opravu Gabčíkova z rokov 2023 až 2025 nesedí s výročnou správou za rok 2025. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba v roku 2023 oslavoval svoje 70. výročie už s druhým rokom rekordných hospodárskych výsledkov. Za výnimočné zisky presahujúce 241 miliónov eur vďačil najmä výrobe elektriny z vodnej elektrárne Gabčíkovo a v menšej miere aj elektrárňam Čunovo a Žilina.
„Hoci z pohľadu hydrologických podmienok patril rok 2023 k rokom s priemernými prietokmi vody na riekach Dunaj a Váh, dodávka silovej elektriny z vodného diela Gabčíkovo a vodného diela Žilina bola v porovnaní s rokom 2022 vyššia až o 22 percent a priemerná cena silovej elektriny vzrástla oproti dovtedy najúspešnejšiemu roku 2022 o osem percent,“ píše sa vo výročnej správe z jubilejného roka.
Podniku zahrala do kariet aj vhodne zvolená obchodná stratégia. Namiesto krátkodobého denného trhu sa preorientoval na dlhodobé kontrakty, čím dokázal využiť vrcholiace ceny z energetickej krízy a zvýšiť svoje celkové tržby o 26 percent.
Kde sa stratilo takmer 30 miliónov?
Vedenie štátneho podniku si bolo v tom čase vedomé, že trhy sa postupne stabilizujú, a preto presadilo odkladanie časti ziskov na strategické investície. Ministerstvo životného prostredia finančnú operáciu odobrilo a zhruba 58 miliónov eur presunulo do novovzniknutého Fondu na inováciu a modernizáciu vodnej elektrárne Gabčíkovo. Peniaze doň prúdili aj v nasledujúcich rokoch a podľa výročných správ v ňom malo byť celkovo nahromadených približne 192,2 milióna eur. O to väčšie prekvapenie priniesla výročná správa za rok 2025. V nej totiž stojí, že vo fonde sa nachádza suma 163,4 milióna eur – teda o 29 miliónov eur menej, ako tvorí súčet príspevkov z rokov 2023 až 2025.
O vysvetlenie rozdielu sme požiadali štátny podnik Vodohospodárska výstavba, ako aj ministerstvo životného prostredia. Ani jedna inštitúcia na naše otázky nereagovala.
Bývalý štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča z mimoparlamentnej politickej strany Demokrati si myslí, že by mohlo ísť o dôsledok presunu finančných prostriedkov medzi rôznymi inštitúciami.
„Hoci mi nie je známe presné využitie rezervného fondu na modernizáciu VE Gabčíkovo, neprekvapilo by ma, ak by nejaká časť z neho bola využitá na odvod do štátneho rozpočtu, prípadne iné zámery vedenia envirorezortu, ktorý často využíva Vodohospodársku výstavbu ako pokladničku na plnenie svojich investičných zámerov, často nesúvisiacich so zameraním rezortu,“ uviedol Kiča pre Aktuality.sk.
Oprava za pol miliardy vyvolala kritiku
Otázka chýbajúcich miliónov v rezortnom fonde je o to pálčivejšia, že štát koncom augusta podpísal zmluvu na generálnu opravu Gabčíkova. Počas najbližších desiatich rokov sa majú postupne vymeniť turbíny. Projekt má stáť 465 miliónov eur.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) uviedol, že oprava nezaťaží štátny rozpočet. Využiť sa mali práve prostriedky, ktoré štátny podnik nahromadil zo ziskov z minulých rokov. Podnik navyše získal aj dotáciu z Modernizačného fondu vo výške 30 miliónov eur.
Obrovský účet za rekonštrukciu zároveň vyvolal politickú roztržku v rámci koalície. Slovenská národná strana, ktorá Tarabu do pozície ministra nominovala a následne žiadala aj jeho odvolanie, tvrdí, že suma za opravu je príliš vysoká.
„SNS je presvedčená, že predmetnú zákazku je možné zrealizovať za cenu takmer o tretinu nižšiu. Slovenská národná strana preto urobí všetko pre to, aby nový minister tento tender zrušil a vysvetlil predsedovi vlády Slovenskej republiky, že hoci je rekonštrukcia pre Gabčíkovo existenčne dôležitá, nesmie byť pre Vodohospodársku výstavbu likvidačná,“ uviedla strana.
Budúcnosť ohrozuje sucho aj zmluva so Slovalcom
Na možné problémy s financovaním opravy Gabčíkova poukazuje aj Kiča. Okrem vysokých cien elektriny na burze totiž k nadpriemerným hospodárskym výsledkom Vodohospodárskej výstavby pomáhali aj priaznivé hydrologické podmienky. Gabčíkovo vyrábalo veľa elektriny najmä počas záplav v roku 2024.
„Tento rok je extrémne suchý, čo sa nepochybne prejaví aj v zníženej produkcii elektrickej energie, a teda v nižších výnosoch. Podobný vývoj možno očakávať aj budúci rok,“ poznamenal Kiča. „K tomu zohľadnime enormnú snahu ministerstva financií maximalizovať príjmy do štátneho rozpočtu na rok 2027, čo sa môže prejaviť vo zvýšenom odvode do štátneho rozpočtu pre Vodohospodársku výstavbu,“ dodáva bývalý štátny tajomník envirorezortu.
V neposlednom rade ovplyvní hospodárenie Vodohospodárskej výstavby aj zmluva so spoločnosťou Slovalco. Hlinikáreň totiž podpísala so štátnym podnikom dlhodobý kontrakt na kúpu elektriny.
„Predaj značnej časti elektrickej energie sa nebude riadiť výlučne trhovým mechanizmom, ale do vzorca na určenie jej hodnoty vstupuje aj cena komodity, hliníka, čo je ojedinelé. Nepochybne je to výhodné pre odberateľa, avšak môže sa to odraziť aj na výpadku príjmov pre štátny podnik,“ myslí si Kiča.
