Natália Blahová: Ľudia zomrú skôr, než sa dostanú k pomoci, na ktorú majú nárok
Ministerstvo práce a sociálnych vecí sľubovalo, že nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý začal platiť minulý rok, zjednoduší prístup k pomoci pre ľudí so zdravotným postihnutím, dlhodobo chorých či rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. Mnohí z nich však namiesto toho narazili na dlhé čakacie lehoty, neprehľadnosť a zamietavé stanoviská.
Problémy konštatovala aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím – systém podľa nej neposkytuje dostatočné záruky, že ľudia budú mať v porovnateľných prípadoch zabezpečený rovný prístup k podpore potrebnej na nezávislý život a začlenenie do spoločnosti. Hovorí aj o prípadoch dobrej praxe, no ciele reformy sa podľa nej nenapĺňajú v celom rozsahu.
Ministerstvo pod vedením Erika Tomáša hovorí o detských chorobách systému a jednotlivých zlyhaniach, kritici však vidia hlbší problém. „Až 1 611 ľudí sa svojho posudku nedožilo. Svoje posledné dni museli tráviť tým, že sa hádali s úradmi a dokazovali, že sú naozaj chorí,“ reaguje Natália Blahová.
O tom, čo sa na pôvodnom dobrom nápade pokazilo, ako ho opraviť a v čom sociálny systém v pomoci sociálne odkázaným zlyháva, hovorí bývalá poslankyňa parlamentu, aktivistka a členka strany Demokrati.
Integrovaný posudok mal byť rýchlejší a efektívnejší, pretože v sebe zahŕňal lekársky aj sociálny posudok. Mal z toho vzísť celkový záver o tom, čo človek v skutočnosti potrebuje – či je to auto, opatrovateľ, osobný asistent, schodolez alebo stacionár.
„Život sa vám často otočí v priebehu hodín či minút. Dovolím si povedať, že integrovaný posudok napokon bude potrebovať každý z nás. Väčšina z nás má rodičov, tí starnú a budú potrebovať našu pomoc,“ hovorí Blahová.
Reforma mala zjednodušiť prístup k pomoci, no podľa Blahovej sa pokazilo všetko. „Čakanie človeku neskráti, ale predĺži. Posudok neskvalitní, ale znekvalitní. Človek sa v ňom nevyzná lepšie, ale horšie,“ tvrdí.
Ako príklad uvádza prípad ženy, ktorá sa starala o ťažko chorého otca. Dala výpoveď v práci, no na posúdenie čakala tak dlho, že siahla na dno úspor. Jej 20-ročný syn navyše dostal rakovinu. Po troch štvrťrokoch odišla pracovať ako opatrovateľka do Rakúska a syn sa počas práceneschopnosti stará o ležiaceho starého otca.
Podľa prieskumu z apríla 60 percentám ľudí rapídne klesol príjem a 18 percent zostalo úplne bez príjmu. Komisárka pre osoby so zdravotným znevýhodnutím Zuzana Stavrovská minulý týždeň predstavila výsledky prieskumu, podľa ktorého sa ciele reformy nenapĺňajú. Systém podľa nej neposkytuje záruky spravodlivého posúdenia na každom pracovisku.
Blahová spochybňuje aj čísla ministerstva. „Pán minister šermoval piatimi až štyrmi dobrozdaniami o tom, ako dostávajú pochvaly za posudky. Dovolím si povedať, že jeho čísla nie sú pravdivé,“ uvádza.
Ľudia, ktorí čakajú na posudok, sú podľa nej vo vzduchoprázdne. „Predstavte si, že ste rodič samoživiteľ, ste doma s dieťaťom so zdravotným postihnutím, nemôžete od neho odísť do práce a nedostávate žiadnu dávku. Ste odkázaní na žobranie alebo zbierky,“ opisuje.
Odvolania majú podľa ministerstva nízku úspešnosť, no Blahová tvrdí, že ľudia sa boja odvolať, lebo sa obávajú, že prídu aj o to, čo majú. „Toto je veľký problém napríklad pri deťoch s autizmom,“ dodáva.
Po neúspešnom odvolaní je jedinou šancou súd. „Takmer nikto sa do toho nechce púšťať, ale mám vypracovaný vzorový návrh na súd, ktorý ľudia môžu použiť,“ hovorí.
Minister Tomáš podľa nej hovorí o náraste opatrovateľského príspevku, čo Blahová nespochybňuje, no upozorňuje, že ide o prirodzený vývoj vzhľadom na starnutie populácie. „Minister sa spolieha len na našu nepozornosť,“ tvrdí.
Podľa údajov z infožiadosti sa 1 611 ľudí svojho posudku nedožilo. „To číslo odvtedy určite stúplo. Namiesto toho, aby si v posledných chvíľach života upratovali osobné veci, budú sa zaoberať odvolaniami a hádkami s úradmi,“ uzatvára Blahová.
