Pozastavenie stavby nemocnice v Prešove
Výstavba novej nemocnice v Prešove bola prerušena po tom, čo sa objavili vážne podozrenia na nekvalitné stavebné práce a možné ohrozenie statiky objektu. Minister Robert Kaliňák potvrdil, že problémy boli odhalené počas pravidelnej kontroly, po ktorej boli implementované mimoriadne opatrenia a stavenisko je teraz pod prísnym dohľadom.
Podľa vyjadrenia ministra sa zhotoviteľ dostával do omeškania a ignoroval pokyny stavebného dozoru, pričom dal zabetónovať niektoré časti napriek výslovnému zákazu. V dôsledku toho rezort nariadil vypracovanie nezávislých znaleckých posudkov, ktoré majú určiť rozsah poškodenia a kvalitu použitých materiálov. Výsledky týchto expertíz sa stanú rozhodujúcimi pre ďalší postup projektu, ktorý môže viesť až k zrušeniu existujúcej zmluvy a vyhláseniu nového tendra.
K situácii sa vyjadrilo aj KDH, ktoré upozornilo na neuhradené faktúry subdodávateľov a tvrdilo, že konzorcium malo byť zo stavby vykázané. Tieto okolnosti ohrozujú kľúčový projekt pre zdravotnú starostlivosť na východe Slovenska a môžu výrazne ovplyvniť aj pôvodný termín dokončenia, plánovaný na rok 2027.
Podozrivé finančné toky v blízkosti Jána Kováčika
Investigatívne centrum Jána Kuciaka odhalilo podozrivé finančné operácie v rámci dcérskej firmy SFZ Marketing. Hlavná účtovníčka firmy, Andrea Hlboká, mala opakovane vyberať vysoké sumy v hotovosti. V roku 2024 okrem iného uskutočnila 63 výberov v celkovom objeme 233 900 eur, pričom aj v nasledujúcom roku zaevidovala ďalšie výbery.
Hlboká odmietla vysvetliť, ako boli peniaze zaúčtované a na čo konkrétne boli použité. Zároveň sa objavili informácie o prevodoch peňazí medzi Jánom Kováčikom, Hlbokou a podnikateľom Romanom Antalom, ktorý sa nachádza v osobnom bankrote. Kováčik tvrdí, že ide o jeho súkromné prostriedky a splácanie predchádzajúcich pôžičiek, avšak okolnosti prípadu zanechávajú množstvo nezodpovedaných otázok.
Ľudia vo zväze, ktorí na tieto praktiky upozornili, prišli po voľbách o svoje miesto, čo situáciu značne komplikuje. Kauza je navyše doplnená o otázky okolo zmlúv, exekúcií a sporov ohľadom záruk za biznis s mobilmi, čím je ohrozenie hospodárenia Slovenského futbalového zväzu a jeho vedenia ešte výraznejšie.
Odmietnutie podpory odobratia eurofondov
Európsky parlament prvýkrát oficiálne vyzval Európsku komisiu, aby voči Slovensku spustila mechanizmus podmienenosti, ktorý môže viesť až k zmrazeniu eurofondov. Dôvodom sú viaceré kroky Ficovej vlády, vrátane zásahov do fungovania právneho štátu a oslabenia kontrolných inštitúcií.
Europoslanci za Progresívne Slovensko sa na tomto kľúčovom hlasovaní nezúčastnili. Martin Hojsík, ich zástupca, vysvetľuje, že ich cieľom bolo nekrivdiť vláde, no zároveň odmietli podporiť akciu, ktorá by mohla z ekonomického hľadiska poškodiť krajinu a jej občanov. Uznáva však, že Európska únia koná oprávnene, keďže je povinná chrániť verejné prostriedky daňových poplatníkov.
Hojsík v súvislosti so situáciou varoval pred rýchlym a chaotickým rozpadom inštitúcií na Slovensku, čo vytvára znepokojujúci obraz o dodržiavaní právnych noriem a potrebných reformách na nápravu súčasného stavu.
Vyhýbanie sa exekúciám a podozrivé praktiky
Kauza okolo občianskeho združenia Projekt Fórum sa zintenzívňuje po tom, čo Marta Šimečková zverejnila dokumenty, ktoré naznačujú, že združenie predkladalo sfalšované bankové výpisy. Šimečková tvrdí, že o týchto praktikách nemala vedomosť a za zodpovednosť vníma svoju kolegyňu Andreu Pukovú.
Odhalené dokumenty zároveň poukazujú na problém s exekúciami, keď Šimečková uviedla, že nemala vlastný účet, a preto faktúry smerovali na účet Pukovej. Takozko spravovanie financií môže naznačovať porušenie zákona a podozrenia z vyhýbania sa exekúciám.
Skandál pripomína predchádzajúce aféry, v ktorých sa obidve mená už objavili, a rozširuje otázky o transparentnosti grantových vyúčtovaní, ako aj o osobných finančných praktikách Šimečkovej.
