Grigorij Mesežnikov: Robert Fico chce ujsť pred následkami vlastného vládnutia
Politológ Grigorij Mesežnikov vo svojom hodnotení rozoberá nedávnu policajnú akciu nazvanú Kajúcnik, ktorú považuje za pokračovanie politického tlaku zo strany Roberta Fica a jeho strany Smer. Mesežnikov tvrdí, že akcia, ktorá sa koncentruje na obvinenie prokurátora Michala Šúreka zo zneužitia právomocí, je pre Fica dôležitá, pretože mu umožňuje získať politické body a súčasne diskvalifikovať tých, ktorí sa podieľali na vyšetrovaní, pred účinnými obvineniami spred roka 2020.
Mesežnikov zdôrazňuje, že politizácia orgánov činných v trestnom konaní pokračuje. Inštitúcie postupne prechádzajú na stranu Fica, čo naznačuje jeho snahu o ovládnutie vyšetrovacích procesov. Mesežnikov poukazuje, že Fico už prišiel s obvineniami voči politickým rivalom a zamieňa ich s legitímnymi krokmi, čím vytvára atmosféru strachu medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a celkovým právnym systémom.
Podľa Mesežnikova je obvinenie voči Šúrekovi výsledkom politickej objednávky, pričom zdôrazňuje paralely medzi slovenským a ruským praxami v oblasti spravodlivosti. Je presvedčený, že postupy, ktoré sa dejú na Slovensku, sú inšpirované Ruskom, a mohli by viesť k „rusifikácii“ právneho štátu. Mesežnikov varuje pred týmto nebezpečenstvom, keďže sa obáva, že ďalšie udeľovanie právomocí orgánom by mohlo viesť k systémovému zhoršeniu spravodlivosti na Slovensku.
Fico a jeho zahraničná politika
Pejorativne posudzuje Fico aj jeho rozhodnutie zastaviť dodávky núdzovej elektriny na Ukrajinu, čo považuje za krok, ktorý Slovensku spôsobí reputačnú škodu. Fico týmto rozhodnutím ukazuje svoje proruské postoje a nedostatočné porozumenie zahraničnej politike. Mesežnikov varuje, že takéto kroky môžu skomplikovať postavenie Slovenska na medzinárodnej scéne.
Útok na Irán a medzinárodné právo
V diskusii o medzinárodných konfliktoch a útokoch na Irán sa Mesežnikov vyjadruje k povaze týchto konfliktov a legitimite vojenských zásahov. V minulosti sa ako účastník brífingu v Izraeli presvedčil, že krajina sa nikdy nevzdá snahy zabrániť Iránu v získaní jadrovej zbrane. Mesežnikov sa zamýšľa nad otázkou, ako medzinárodné právo zohľadňuje validitu a legitímnosť vojenských akcií, a načrtáva dilemu týkajúcu sa obhajoby štátu proti hrozbám zo strany teroristických režimov.
Podľa jeho slov je zameškaná príležitosť na zmierenie a spoluprácu, ak Izrael nemá možnosť brániť sa pred bezprostrednou hrozbou v podobe iránskeho režimu. Treba však dodať, že diskusia o medzinárodnom práve je komplexná a nejednoznačná a Mesežnikov sa preto pýta, do akej miery je možné obhajovať takto drastické vojenské zásahy voči režimom, ktoré systematicky porušujú práva svojich občanov a nerešpektujú medzinárodné normy.
V kontexte týchto obhajob sa Mesežnikov zamýšľa nad možnými následkami týchto akcií a vyzýva na otvorenú debatu, aby sa posilnila medzinárodná spravodlivosť a posilnila ochrana základných práv, čo môže v konečnom dôsledku prispieť k stabilite a mieru vo svete.
