Život pred vojnou v Charkove
Iryna Voronkina, Ukrajinka z Charkova, zdieľa spomienky na bežné dni pred vypuknutím vojny. Charkov, plný energie a študentského života, sa stal domovom pre mnohých zahraničných študentov. Práca a rodina, tance a súťaže, to všetko patrilo do jej každodenného kolobehu. Po varovaniach o možnom útoku Ruska však na vtedajšie situácie nedávala váhu, čo považuje dnes za naivitu.
Prvý deň vojny
V noci, keď vojna začala, Iryna a jej rodina zažili moment, ktorý navždy zmenil ich život. Vôbec sa im nechcelo uveriť, že to, čo vidia, je realita – červená obloha nad mestom signalizovala bombardovanie. Predtým, než sa prebudili, sledovali správy a pokus o „oslobodenie“ od ich predchádzajúceho života sa javilo ako absurdné. Pre Irynu to bol okamih hlbokej krízy identity a zúfalstva.
Počiatky chaosu
Nasledujúce dni v Charkove boli chaosom. Mesto sa stalo miestom evakuácie a zúfalstva. Počuli o príbuzných v obkľúčených oblastiach a chaos na cestách bol neznesiteľný. Zatiaľ čo niektorí pripravení ľudia sa snažili ujsť, Iryna so svojou rodinou sa snažila prežiť. Bolo to obdobie, keď množstvo ukrajinských rodín prežívalo svoj najviac traumatický okamih v živote – opustenie domova.
Návrh na odchod a vznik novej identity
Po niekoľkých mesiacoch, keď situácia vo vojne sa nezlepšovala, Iryna dostala ponuku na pobyt v Lotyšsku a neskôr aj v Bratislave. Rozhodla sa, že pre dobro svojej dcéry bude musieť urobiť tento dramatický krok a opustiť svoj domov. Po príchode na Slovensko sa musela vyrovnať s množstvom nových výziev, ako je učenie sa slovenčiny či adaptácia na nové prostredie a kultúru.
Podpora zo strany Slovákov
Iryna si pochvaľuje podporu, ktorú dostala od Slovákov a slovenskej univerzity. Prvá pomoc týkajúca sa ubytovania a adaptácie bola cenná. Ľudia v jej okolí jej pomáhali v jazyku, pri učení a zahŕňali ju do svojho prostredia. Vďaka tomu sa Iryna rýchlo integrovala a dokonca sa stala učiteľkou, kde mohla prenášať svoje vedomosti na slovenských študentov.
Hľadanie rovnováhy medzi minulosťou a prítomnosťou
Na škole sa jej podarilo vytvoriť si nový život aj za pomoci svojej dcéry, ktorá prospela v novom školskom prostredí. Pre matku to boli povzbudzujúce momenty, no v jej hlave pretrváva smútok a trauma z toho, čo všetko musela opustiť. Nevie, aký bude jej ďalší krok, ale s namiestom na horizonte cíti, že jej kariéra v mikrobiológii sa môže ďalej rozvíjať.
Emocionálne prepojenie.
Iryna nielen žije v nových podmienkach, ale aj konfrontuje svoje obavy a pocity. Iba čas ukáže, ako sa zmení. Je srdcom Ukrajinky, keď tvrdo vyhlasuje, že nikomu neodpustí zločiny, ktoré jej popreli normálny život.
Príbeh Iryny Voronkinej
Iryna sa stala symbolom vytrvalosti a duchovnej odolnosti ukrajinského národa, ktorý sa snaží o návrat k životu, aký si pamätajú a chcú ho obnoviť. Dúfa, že raz sa vráti do svojej krajiny, no v súčasnosti buduje svoj život v Bratislave, kde sa zamýšľa stať plnohodnotným členom komunity, v ktorej momentálne žije.
