Myslela som si, že som jediná, otec sa mi smial. Trichotillománia je neviditeľným problémom
Trichotillománia predstavuje duševné ochorenie, ktoré sa prejavuje ako nutkanie vytrhnúť si vlastné vlasy. Tento problém je menej známy a často opomínaný, no môže mať vážne následky na psychické aj fyzické zdravie pacienta. Eliška, mladá žena s týmto ochorením, sa s ním vyrovnávala mnohé roky, a jej príbeh poskytuje pohľad na to, ako tento problém ovplyvňuje každodenný život.
Eliška, vo veku tridsaťjeden rokov a vyštudovaná právnička, začala cítiť nutkanie vytrhávať si vlasy už v detstve. Spočiatku to bola iba nevinná hra s vláskami, ktorá sa však časom zmenila na obsedantné správanie. Problém sa začal zhoršovať najmä v stresových obdobiach, ako sú skúškové obdobia na vysokých školách, kde sa nutkanie stať sa sudkyňou alebo prokurátorkou stretávalo s tlakom. V týchto časoch sa Eliška ocitla v kolotoči vytrhávania vlasov, ktorý sa navyše spájal s jej duševným nepokojom.
K tomu, aby začala hľadať pomoc, ju dohriaval strach z plešatosti. Po začatí predmetného vytrhávania sa začala cítiť bezmocne, snažiac sa o objasnenie svojho správania. Navštívila psychológa, ktorý jej pomohol pochopiť, že spúšťače jej problémov môžu byť emocionálne, kognitívne, alebo zmyslové. Medzi tie najčastejšie patrí stres a úzkosť, ktoré sa u Elišky pravidelne objavovali, najmä v náročných situáciách.
Avšak u Elišky sa prejavili aj stereotypné predstavy rodiny o ochorení – jej otec sa vysmial jej obavám, keď mu povedala o svojom probléme. Taketo nepochopenie len prehlbovalo jej vnútorné trápenie. Eliška sa postupne začala uzatvárať, pretože sa bála, že je „divná” a mala pocit, že je s týmto problémom sama na svete.
S cieľom nájsť porozumenie, Eliška sa rozhodla vytvoriť komunitu na sociálnych sieťach, kde by mohla zdieľať svoje skúsenosti a ponúknuť podporu ostatným, ktorí prechádzajú podobnou situáciou. Jej profil trichotillomanie_cz, vytvorený v roku 2022, sa stal bezpečným priestorom pre mnohých. Získala nielen podporu od iných, ale aj pocit, že nie je sama a že jej boj má zmysel.
V súčasnosti sa Eliška snaží udržiavať kontrolu nad svojim správaním, pričom pokračuje v terapii a technikách zvrátenia návykov, ktoré jej pomáhajú znižovať nutkanie vytrhávať si vlasy. Uvedomuje si, že jej problémy sú súčasťou života a naučila sa lepšie rozpoznať situácie, ktoré by mohli vyvolať jej staré návyky. Dnes je otvorená zdieľať svoj príbeh a pomáhať iným, aby sa aj oni preklenuli cez ťažké obdobia.
Trichotillománia teda nie je len obyčajná „závislosť” na hre s vlasmi, ale komplexné psychické ochorenie, ktoré si zasluhuje pozornosť a porozumenie. Eliška je jednou z mnohých, ktorá prežila boj so svojou vnútornou demon, a dnes sa snaží pomôcť ostatným, aby v svojich bojoch neboli osamotení.
