Robert Kaliňák chcel vyškoliť novinárov jednou otázkou o extrémizme. Odpoveď polície ho nepoteší
Na tlačovej besede v Bratislave dňa 14. januára 2026 obhajoval Robert Kaliňák, minister obrany, navrhované zmeny v legislatíve týkajúcej sa trestania extrémizmu. Po príchode z rokovania vlády v Petržalke si vofony na tlačovke posvietil na problém extrémizmu v slovenskej spoločnosti. Pritom novinárom položil otázku, ktorá mala ilustrovať, ako sa oblasť extrémizmu iba zneužíva na kriminalizáciu vybraných jedincov.
Navrhnutá novela, ktorú predložili poslanci Slovenskej národnej strany (SNS), by sa v podstate dotýkala zrušenia väznenia za rôzne trestné činy spojené s extrémizmom. Kaliňák predpokladal, že návrh podporí aj koaličná strana Hlas-SD. V istom momente svojho prejavu neraz zdôrazňoval, že existujú len okrajové prípady, ktoré by si zaslúžili trestné postihy, a preto sa uchýlil k otázke, koľko extrémistických priestupkov bola polícia schopná zaznamenať v predchádzajúcom roku. Odpoveď polície nielenže vyvrátila jeho argumentáciu, ale aj poskytla faktické údaje, ktoré sú úplne v rozpore s jeho vyhláseniami.
Fakty a čísla, ktoré Kaliňák nevyslovil
Polícia evidovala v ostatných dvoch rokoch stovky prípadov extrémizmu, pričom len v Prešove bolo zaznamenaných osem priestupkov s celkovými pokutami vzrastajúcimi na 200 eur, zatiaľ čo v Banskej Bystrici a Žiline sa počty pohybovali medzi 21 a 35 prípadmi. Tieto čísla dokazujú, že obvinenia Kaliňáka o zneužívaní paragrafa sa ukázali ako nepresné a manipulované.
Kaliňákove omyly a polemika okolo konceptu extrémizmu
Kaliňák vo svojej rétorike nezabránil spomenúť konkrétne prípady, aby ilustroval svoju argumentáciu o tom, že extrémizmus nie je pod robustnou kontrolou a len zasahuje do integrity slobody prejavu. Jeho popletené výrazy a presvedčenie, že súčasný zákon používa vybraná justícia na potláčanie nesúhlasného názoru, sa stretli s nevôľou zo strany právneho a vyšetrovacieho aparátu. Mimoriadne sa vyjadroval aj o konkrétnych postavách, ako je extrémistický aktivista a žurnalista, pričom vylúčil potrebu tvrdších sankcií.
Ďalej Kaliňák skritizoval existujúce nástroje, naznačujúc, že slovenské právne normy sú neadaptovateľné na prax iných krajín, kde sa už roky vyvíja prax presných definícií extrémistických materiálov. Vyslovil domnienku, že odborníci a znalcovia by mali mať právo presne určiť, čo patrí do tejto skupiny, a nie mafiánske a politicky motivované rozhodovanie.
Tlak z politickej scény a a priori odmietanie návrhu
Podať návrh na zmenu legislatívy v oblasti extrémizmu, ktorý zbavuje mnohé skutky trestného činu ich podstaty, spustilo v opozícii a koalícii vlny odporu. Strana Hlas-SD a generálny prokurátor Maroš Žilinka zásadne odmietli pohľady Kaliňáka a Danka, pričom poukázali na to, že súčasná prax trestania extrémizmu je v porovnaní so spočítanými priestupkami rozložená na široké spektrum skutočných prípadov. Zásady a hodnoty Slovenska boli stanovené na základe jeho historických skúseností, a preto nie je namieste otáčať sa od boja proti úpadku, ako je extrémizmus.
Dôsledky porušenia základných právnych predpisov
Odpor zjavne naberá na sile, a to nielen hlasy opozície, ale aj legislatívne predpoklady. Z bezpečnostných a etických dôvodov je nevyhnutné, aby sa štátne orgány, vrátane polície, sústredili na dodržiavanie zásadnú úlohu v boji proti extrémizmu, a aby legitímne zamedzili šíreniu ideológií, ktoré narúšajú právnu štruktúru a základné humanistické hodnoty krajiny.
