Snažíme sa byť európskym orchestrom s košickou dušou, hovorí riaditeľka filharmónie Lucia Potokárová
Štátna filharmónia Košice, ktorá oslavuje viac ako 50 rokov umeleckej tradície, sa snaží kombinovať klasické hodnoty s modernými prístupmi. Riaditeľka Lucia Potokárová prízvukuje, že identita filharmónie sa formovala na pevných základoch umeleckej poctivosti a tradície, pričom ambíciou zakladateľov bolo vytvorením orchestra, ktorý sa stane rovnocenným partnerom európskym filharmóniám.
K tomuto cieľu prispelo množstvo osobností, ako napríklad Bystrík Režucha a Lubomír Čížek, ktorí dokázali skĺbiť ambiciózne umelecké vízie s odvahou a entuziazmom. Potokárová a jej tím sa snažia pokračovať v tomto odkaze, pričom modernizujú komunikáciu a dramaturgiu, aby sa filharmónia stala prirodzeným kultúrnym centrom pre celý región.
Ročne túto inštitúciu navštívi viac ako 34 000 návštevníkov. Potokárová zdôrazňuje, že dnešný poslucháč nehľadá len tradičné koncerty, ale aj emocionálne zážitky. Preto filharmónia organizuje množstvo vzdelávacích projektov, ako sú koncerty pre školy a rodiny, pričom veľký úspech má projekt, kde mladí hudobníci hrajú po boku profesionálov.
Riaditeľka sa vyjadruje aj ohľadom komunikácie so súčasným publikom. Pripúšťa, že moderné digitálne kanály sú pre nich dôležité a snažia sa ich efektívne využívať, pričom zachovávajú rešpekt k hodnotám klasickej hudby. Cieľom je, aby sa návštevníci cítili ako súčasť komunity, ktorá hudbu aktívne vytvára, nie len pasívne počúva.
Okrem klasických symfonických koncertov plánujú tiež inovatívne projekty, ako sú festivaly či unikátne kultúrne podujatia, ktoré spájajú hudbu s rôznymi formami umenia. Napríklad projekt, ktorý spojil svet rytmu, svetla a pohybu vytvoril jedinečnú atmosféru. Týmto spôsobom sa snažia osviežiť vnímanie klasickej hudby a prilákať nové publikum.
V kontexte hospodárskej udržateľnosti Potokárová uvádza, že klasické umelecké inštitúcie, akou je aj filharmónia, musia fungovať predovšetkým ako verejná služba. Zároveň podčiarkuje potrebu kombinácie štátneho príspevku a súkromných investícií na zabezpečenie kvalitnej a stabilnej prevádzky.
Filharmónia si aj v dnešnej dobe, plnej výziev, udržuje významné postavenie v stredoeurópskom priestore. Potokárová sa snaží posilniť pozíciu orchestrov, aby sa stali ambasádormi slovenskej kultúry v zahraničí. Jej víziou je, aby košická filharmónia bola nielen miestom pre koncerty, ale aj kľúčovým účastníkom v medzinárodných umeleckých projektoch a výmenách.
Na záver Potokárová dopĺňa, že investíciou do kultúry sa posilňuje spoločenská identita a dôvera. To je hodnota, ktorú sa snažia chránit’ a naďalej rozvíjať, čím zabezpečia vysokú umeleckú úroveň v súlade so súčasnými potrebami a výzvami.
