Opozícia a jej bezradnosť
V politike sa stále odohráva dramatická hra, kde sa nijaká strana nemôže pýšiť víťazstvom. Opozícia v Slovenskej republike, ako keby sa ani neposunula dopredu, stále sa snaží prichádzať s návrhmi na vyslovenie nedôvery vláde, no zjavne sa stáva, že ide o prehnané a zbytočné úsilie. V súčasnosti, keď sa politici predbiehajú vo vykresľovaní svojich činov, ako Roberta Fica pred štrnástimi rokmi, je zrejme, že politici majú pamäť len na to, čo sa im hodí.
Pohŕdanie demokratickými hodnotami
Súčasná situácia odhaľuje hlboké pohŕdanie demokratickými hodnotami, keď dva roky od zvratnej reformy ministerstva súčasný parlament nie je schopný sa postaviť na odpor a vyžadovať zodpovednosť. Nedostatok politickej vôle len odhaľuje nezáujem o skutočné problémy, s ktorými sa spoločnosť zráža.
Historické odvolávania a ich efektivita
História odvolávaní učí, že mnohé pokusy o nedôveru sa stali obyčajným divadlom bez následkov. Čo chceli opozicionári dosiahnuť, keď odvolávali ministrov bez jasného plánu alebo podpory verejnosti? V tejto chaotickej situácii je jasné, že voľba prevziať zodpovednosť a kritiku sa prevádza na politické hrátky a verejnosť sa stáva skeptickou a apatickou voči týmto «zdráhaniu a politickému divadlu».
Politická impotencia opozície
Ak opoziční politici naozaj veria v zmenu, malo by to byť viditeľné v ich aktivitách. Teraz je však situácia taká, že aj v najvypätejších okamihoch vo svetle problémov sa objavuje stagnácia a bezradnosť. Parlamentné pauzy na odvolávanie sa stávajú tradičným rituálom bez skutočnej ambície na zmenu. Keď každé odvolanie ministrov prebieha s nezmenenou dynamikou a prebieha na parkete odvedenia pozornosti verejnosti, akákoľvek psychológia či stratégia je násilne potlačená.
Fico má stále výhodu
Robert Fico, aj keď čelí odvolávaniu, sa stále ukazuje ako majster manipulácie. Jeho seniorita a taktika, približne pre ňu rokmi, ukazuje, že dokáže predvídať, ako sa situácia vyvinie. Opozícia mu zrejme nielenže nedokáže konkurovať, ale pôsobí občas ako nevhodný element, ktorý sa snaží vniesť zhon do predprogramovanej politickej situácie.
Sedemkrát a dosť?
V súčasnej dobe sa udiali desiatky pokusov o odvolania, no pravdepodobne opäť zlyhajú. Na miesto silného kritického hlasu, sa objavuje slabé zaskakovanie a politické ping-pong triky prevažne bez zmyslu a účinnosti. Kým sa všetci snažia tvrdiť, že sú vo vedúcej pozícii, realita ostáva zakorenená v bezmocných pokusoch o legislatívne zmeny a reformu. Opozícia potrebuje reformovať sama seba skôr, ako sa pokúsi reformovať vládu.
Vláda v stabilite
Koalícia si môže užívať stabilitu, aj keď sa celý čas zdá, že dodržiava formálnu demokratickú šablónu. Ak sa nepodarí zmobilizovať opozícii proti variabilným slabinám synergie počas odvolávania ministrov, potom výhody a zásahy nikde nevedú. Voliči si nakoniec uvedomujú, že beh pred kamerami bez reálnych činov je len ilúzia niečoho, čo sa nazýva demokracia.
