Nostalgia za komunizmom silnie s vekom, ukázal prieskum
Slovenská spoločnosť zostáva pri hodnotení dôsledkov Nežnej revolúcie a pádu komunistického režimu hlboko rozdelená. Kým polovica populácie je presvedčená, že zotrvanie v socializme by pre náš dnešný život znamenalo zhoršenie, viac ako tretina opýtaných verí v opak. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre portál 360tka.
Ústup nerozhodnutých
Z odpovedí na otázku, ako by sa dnes žilo na Slovensku, keby komunizmus v roku 1989 nepadol, vyplýva, že spoločnosť má na túto tému čoraz jasnejší názor. Presná polovica opýtaných (50 %) si myslí, že by sa nám žilo horšie. Naopak, 37 % opýtaných verí, že by sa ľudia dnes mali lepšie. Zvyšných 13 % na otázku odpovedať nevedelo.
Oproti minulému roku výrazne klesol počet nerozhodnutých – z pôvodných 26 % na aktuálnych 13 %. Tento presun posilnil oba tábory, avšak najviac z neho ťažila skupina ľudí preferujúcich demokratický vývoj po roku 1989. Ich podiel vzrástol z vlaňajších 41 % na súčasných 50 %. Mierne (z 33 % na 37 %) narástol aj podiel tých, ktorí veria v lepší život pod komunistickým zriadením.
Hlboká priepasť
Prihlásenie sa k odkazu Novembra ’89 ostro kopíruje súčasné politické rozdelenie krajiny. Voliči aktuálnych opozičných strán (PS, KDH, SaS, Slovensko a Demokrati) sú takmer jednotní – celkovo až 76 % z nich si myslí, že by sa nám v komunizme žilo horšie. Najvyhranenejší v tomto postoji sú voliči PS (85 %) a Demokratov (81 %).
V koaličnom tábore aj medzi priaznivcami Republiky prevláda názor, že zotrvanie v socializme by prinieslo vyššiu životnú úroveň. Tento postoj zastáva až 67 % voličov strany Smer-SD a 58 % sympatizantov hnutia Republika. Elektorát vládnej strany Hlas-SD je v tejto hodnotovej otázke rozdelený na dve identické polovice: 46 % voličov Hlasu si myslí, že by bolo lepšie, a presne 46 % tvrdí, že by bolo horšie (8 % nevie).
Úroveň nostalgie priamo úmerná veku
Z demografického hľadiska prieskum potvrdil priepastné generačné rozdiely. Nostalgia za bývalým režimom naberá na sile priamo úmerne zvyšujúcemu sa veku respondentov. Kým v kategórii mladých ľudí od 18 do 34 rokov verí v „lepší život za komunizmu“ iba 16 % (pričom 67 % tvrdí opak), vo vekovej skupine nad 55 rokov sa situácia radikálne otáča. V najstaršej generácii si už nadpolovičná väčšina (54 %) myslí, že bez pádu režimu by sa žilo lepšie. Za zhoršenie by to považovalo len 36 % ľudí nad 55 rokov.
Najvyšší podiel respondentov, ktorí na túto otázku odpovedať nevedia, je medzi voličmi KDH (22 %) a v skupine ľudí, ktorí by sa dnes nezúčastnili na voľbách (18 %).
Porovnanie s Českom
Na otázku, ako by sa dnes ľuďom v Česku žilo, keby komunizmus v roku 1989 nepadol, reagovala viac ako polovica respondentov presvedčením, že kvalita života by bola horšia. Podľa prieskumu agentúry Ipsos pre web Moravec.cz 51,9 % reprezentatívnej populácie verí, že pokračovanie komunistického zriadenia by znamenalo horší život. Oproti tomu len 19,3 % opýtaných zastáva názor, že by sa dnes ľuďom žilo lepšie. Až 28,8 % respondentov na túto otázku nevedelo alebo nechcelo odpovedať.
Pri hlbšom pohľade na demografické údaje sa ukazuje jasná generačná priepasť. Najmladší voliči (18 – 29 rokov) vykazujú silnú zhodu, keďže až 67,4 % z nich si myslí, že by sa žilo horšie. Lepší život pod komunistickým režimom by očakávalo len 15,6 %. Vo vekovej kategórii nad 60 rokov sa podiel tých, ktorí by očakávali lepší život v nezmenenom režime, pohybuje okolo 24 %, kým horší život predpokladá približne 42 %.
Zásadné rozdiely odhaľujú aj politické preferencie respondentov. Spomedzi sympatizantov koalície SPOLU (ODS, TOP 09, KDU-ČSL) a Pirátov si vyše 80 % myslí, že by spoločnosť na tom bola horšie. Z voličov koalície Stačilo! (KSČM, SOCDEM a i.) si viac ako polovica (50,6 %) myslí, že by sa bez pádu režimu žilo lepšie. Podobný sentiment je badateľný u voličov SPD, kde lepší život očakáva 45,5 %. Voliči hnutia ANO sú v tejto otázke rozdelení – 34,5 % predpokladá, že by sa žilo lepšie, a 31,2 % očakáva opak.
Slovensko vs. Česko
Podiel ľudí, ktorí si myslia, že bez pádu komunizmu by sa nám žilo horšie, je v oboch krajinách takmer totožný. Výrazný rozdiel však možno vidieť v tábore ľudí pociťujúcich nostalgiu a v celkovej miere nerozhodnutosti. Zatiaľ čo v Česku je o lepšom živote v socializme presvedčených necelých 20 % občanov a takmer tretina nevie jasne odpovedať, na Slovensku verí v lepší život pod komunistickým zriadením až 37 % populácie. Podiel nerozhodnutých u nás klesol len na 13 %. Dáta tak ukazujú, že hoci polovica oboch národov pád komunizmu oceňuje a vidí v ňom prínos pre kvalitu života, slovenská spoločnosť vykazuje v porovnaní s českou podstatne silnejší a vyhranenejší spomienkový optimizmus.