Creutzfeldtova-Jakobova choroba: Na Orave výrazne viac prípadov, vedkyňa vysvetľuje prenos aj riziká
Creutzfeldtova-Jakobova choroba (CJD) je vzácne, rýchlo postupujúce neurodegeneratívne ochorenie mozgu, na ktoré zatiaľ neexistuje účinná liečba. Spôsobujú ho priony – abnormálne poskladané bielkoviny, ktoré dokážu meniť štruktúru ďalších bielkovín a postupne poškodzovať nervové tkanivo.
Ochorenie sa vyskytuje na celom svete, no jeho výskyt nie je všade rovnaký. Na Slovensku, konkrétne na Orave, sa s ním odborníci stretávajú vo zvýšenej miere už desaťročia.
Výskyt na Slovensku a vo svete
Výskyt Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby sa meria ako incidencia, teda počet nových prípadov na milión obyvateľov za rok. V zahraničí sa pohybuje približne od jedného do dvoch prípadov na milión obyvateľov ročne. Na Slovensku bolo za posledných 12 mesiacov zaznamenaných 6,3 prípadu na milión obyvateľov, na Orave až 36.
Orava tak dosahuje takmer šesťnásobok slovenského priemeru a približne 18-násobok hornej hranice výskytu v zahraničí. Údaje poskytlo Národné referenčné centrum pre prionové choroby a pomalé vírusové neuroinfekcie SZU a sú prepočítané za posledných 12 mesiacov.
Ako sa choroba prenáša
Pri genetickej forme sa z rodiča na potomka môže zdediť mutácia, ktorá je príčinou ochorenia. Samotné prionové ochorenie sa však za určitých okolností môže preniesť aj na inú osobu, a to bez ohľadu na to, či išlo u pôvodného pacienta o genetickú alebo sporadickú formu.
To však neznamená, že sa ochorením možno nakaziť pri bežnom kontakte s pacientom. Neprenáša sa pri každodennej starostlivosti, podávaní rúk, spoločnom bývaní ani bežnom spoločenskom kontakte. V minulosti bol zdokumentovaný prenos napríklad transplantáciou tkaniva od pacienta s CJD alebo použitím kontaminovaných neurochirurgických nástrojov.
Osobitnú kapitolu predstavuje prenos prionov z hovädzieho dobytka postihnutého bovinnou spongiformnou encefalopatiou (BSE), známou aj ako choroba šialených kráv. Slovensko má od roku 2014 štatút krajiny so zanedbateľným rizikom BSE, pričom monitoring naďalej pokračuje.
Mutácia E200K a riziko ochorenia
Pri mutácii E200K dochádza k zmene v géne PRNP, v dôsledku čoho sa vytvorí bunková prionová bielkovina, ktorá je menej stabilná a náchylnejšia na premenu na patologický prion. Mutácia sa dedí autozómovo dominantne. Ak ju má jeden z rodičov, každé jeho dieťa má 50 % pravdepodobnosť, že ju zdedí, a to bez ohľadu na pohlavie.
Nie každý nosič mutácie E200K však ochorie. Riziko rozvoja ochorenia sa zvyšuje s vekom, ale nevieme určiť, či a v akom veku sa ochorenie u konkrétneho človeka prejaví. Poznáme aj nosičov mutácie, ktorí sa dožili vysokého veku bez toho, aby sa u nich ochorenie rozvinulo.
Príznaky a diagnostika
Prvé príznaky nemusia byť jednoznačné a u jednotlivých pacientov sa líšia. Často bývajú veľmi nešpecifické – môže ísť napríklad o únavu, závraty, poruchy spánku, zmeny nálady, úzkosť či depresívne prejavy, chudnutie alebo zhoršenie zraku.
Lekára by mali upozorniť najmä rýchlo sa rozvíjajúce poruchy pamäti v kombinácii s poruchami rovnováhy, mimovoľnými svalovými zášklbmi či poruchami zraku. Typická je rýchlosť, akou sa príznaky rozvíjajú a zhoršujú – stav pacienta sa výrazne mení už v priebehu niekoľkých týždňov. Väčšina pacientov zomiera v priebehu niekoľkých mesiacov od objavenia prvých príznakov.
Diagnostika zahŕňa klinické a neurologické vyšetrenie, magnetickú rezonanciu mozgu, EEG a laboratórne vyšetrenia biologických vzoriek. Kľúčovou laboratórnou metódou je dnes RT-QuIC, ktorá umožňuje zachytiť prítomnosť prionu priamo v likvore pacienta ešte počas jeho života. Definitívne potvrdenie diagnózy si však naďalej vyžaduje vyšetrenie mozgového tkaniva po smrti pacienta.
Liečba a výskum
V súčasnosti neexistuje účinná liečba, ktorá by dokázala zastaviť alebo vyliečiť Creutzfeldtovu-Jakobovu chorobu. Starostlivosť o pacientov je preto zameraná najmä na zmierňovanie príznakov a zabezpečenie čo najlepšej kvality života. V zahraničí už prebiehajú klinické štúdie nových experimentálnych liekov.
Na Orave prebieha výskum, ktorého cieľom je pripraviť Slovensko na budúce možnosti preventívnej liečby genetických prionových ochorení. Vytvára sa databáza nosičov mutácie E200K a začína sa s dlhodobým zberom biologického materiálu. Prvé výsledky štúdie týkajúce sa genetických vyšetrení sa očakávajú v priebehu niekoľkých mesiacov, výsledky dlhodobého sledovania si vyžiadajú niekoľko rokov.
Od júna 2026 funguje v Hornooravskej nemocnici s poliklinikou v Trstenej ambulancia pre príbuzných z rodín postihnutých týmto ochorením. Jeden deň v týždni tam ordinujú neurológ a psychológ.
Život na Orave riziko nákazy neznamená
Samotný život na Orave ani bežný kontakt s pacientom neznamenajú riziko nákazy Creutzfeldtovou-Jakobovou chorobou. Zvýšený výskyt ochorenia v tomto regióne súvisí predovšetkým s genetickou formou. Ani skutočnosť, že človek pochádza z rodiny, v ktorej sa toto ochorenie vyskytlo, a je nosičom mutácie, neznamená, že ochorie.