Diagnóz autizmu a ADHD pribúda, mení sa však ich profil
Počet diagnóz autizmu, ADHD a úzkostných porúch v posledných rokoch stúpa. Hoci sa situácia v jednotlivých krajinách pri diagnostike líši, základný trend zostáva rovnaký. Po diskusiách o súkromných klinikách, ktoré mali údajne „predávať“ diagnózy, sa pozornosť obrátila na nové rozsiahle štúdie. Tie ukazujú, že realita je komplikovanejšia, a na Slovensku môže byť problém celkom opačný.
Čo zistila štúdia o diagnostike autizmu
Tím vedcov z univerzít v Bristole, Cardiffe a zo švédskeho Karolinska institutu zverejnil 3. novembra 2026 v odbornom časopise BMJ Mental Health štúdiu o zmenách v profile dospelých, ktorí dostávajú diagnózu autizmu. Pracovali s anonymizovanými zdravotnými záznamami z Británie (24,5 milióna dospelých, z toho 141 119 s diagnózou autizmu) a zo Švédska (9,1 milióna dospelých, z toho 100 817 s diagnózou autizmu). Britské dáta siahajú od roku 2010 do roku 2023, švédske od roku 2010 do roku 2021.
Nové diagnózy rástli v oboch krajinách. V Británii stúpol počet novozistených prípadov zo 6 na 64 na 100 000 osôb ročne, vo Švédsku zo 43 na 65. Najrýchlejšie rástli diagnózy u 16- až 20-ročných a u žien – v Británii išlo o skok z 31 na 364 prípadov na 100 000, vo Švédsku zo 165 na 361. Na konci sledovaného obdobia malo autizmus približne 4 percentá ľudí vo veku 16 až 20 rokov v oboch krajinách.
Zmenil sa aj „typický“ novodiagnostikovaný človek. V Británii podiel novodiagnostikovaných dospelých s predchádzajúcou diagnózou úzkosti stúpol z 28,7 percenta v roku 2010 na 58,3 percenta v roku 2023. Naopak, podiel s predchádzajúcou epilepsiou klesol z 10 na 4 percentá a ubudlo aj ľudí s intelektovým postihnutím a psychózou. Rástol podiel ľudí s ADHD, úzkosťami, depresiou a inými duševnými ochoreniami. Celková prevalencia bola v Británii v roku 2023 u mužov 1,4 percenta a u žien 0,7 percenta, vo Švédsku v roku 2021 1,8 percenta u mužov a 1,2 percenta u žien.
Ako na to reagujú odborníci
Autori štúdie upozorňujú, že ide o pozorovaciu štúdiu, ktorá nemôže určiť, prečo sa profil diagnostikovaných zmenil. Ako možné vysvetlenie uvádzajú lepšie rozpoznávanie a väčšiu informovanosť o autizme, zmeny v diagnostických príručkách a väčšiu ochotu lekárov diagnostikovať autizmus aj u ľudí, ktorí už majú iné psychické diagnózy. Zároveň pripúšťajú, že sa rysy iných stavov môžu občas mylne pripisovať autizmu, najmä u žien, ktoré svoje prejavy „maskujú“.
Profesorka Uta Frith z University College London v komentári uviedla, že zistenia naznačujú skôr zmenu v tom, ako sa označenie „autizmus“ používa, než biologickú zmenu. Behaviorálna vedkyňa Hannah Bowers z Univerzity v Southamptone zdôrazňuje, že mnohí autistickí dospelí diagnózu naozaj potrebujú a ich duševné ťažkosti sú s autizmom prepojené. Psychologička Rachel Moseley z Bournemouth University hovorí, že štúdia ukazuje zmenu diagnostickej praxe, ale nedokazuje, že ide o nadmernú diagnostiku.
Iní odborníci upozornili, že štúdia nevie od seba rozlíšiť jednotlivé vysvetlenia, pretože nesleduje napríklad oneskorenie diagnózy ani sociálne faktory duševného zdravia. Štúdia tak nepotvrdzuje tvrdenie o nadmernej diagnostike, ale ani ho nevyvracia.
Diagnóza ako zatiaľ jediná cesta k podpore
K debate v Británii sa vyjadrila aj nezávislá vládou zadaná správa pod vedením profesora Petra Fonagyho, ktorá vyšla 9. októbra 2026. Podľa spravodajstva BBC varuje, že Anglicko riskuje presun od poddiagnostikovania ADHD a autizmu k nadmernej diagnostike, najmä u mladších vekových skupín. Správa zároveň konštatuje, že dlhé čakanie na vyšetrenie spôsobuje reálne škody. Súčasný systém takmer znemožňuje prístup k podpore bez formálnej diagnózy.
A čo Slovensko
Podľa analýz Inštitútu zdravotných analýz rezortu zdravotníctva bolo v roku 2023 na Slovensku identifikovaných 19 686 pacientov s poruchou autistického spektra. Prevalencia sa však systematicky nemonitoruje. Pri použití mediánu prevalencie v Európe by sa pri celkovom počte obyvateľov Slovenska mohlo nachádzať približne 32 000 ľudí s touto diagnózou.
Všeobecná zdravotná poisťovňa uviedla v apríli 2026, že v roku 2025 evidovala 5 696 poistencov s poruchou autistického spektra. Za dva roky evidovala nárast približne o 19 percent. Až osem z desiatich diagnostikovaných má menej ako 18 rokov. Chlapcov diagnostikujú zhruba trikrát častejšie než dievčatá a rovnaký pomer platí aj u dospelých. Poisťovňa nárast nespája so skutočne vyšším výskytom, ale s lepšou informovanosťou, rozšírením diagnostických kritérií a väčšou ochotou rodičov vyhľadať pomoc.
Slovenskí rodičia dlhodobo upozorňujú, že dostať sa k odbornej diagnostike ADHD či poruchy autistického spektra nie je jednoduché. Chýbajú dostupné štátne pracoviská. Prvým kontaktným miestom bývajú centrá poradenstva a prevencie, čakacie lehoty sa pohybujú od šiestich mesiacov až po rok a vyšetrenia v súkromných zariadeniach môžu stáť stovky eur.
