Koniec zlatých časov eurofondov? Hrozí, že EÚ nám dá menej peňazí, hovorí analytik Geist
Rokovania o novom sedemročnom rozpočte Európskej únie sa tradične naťahujú a členské štáty sa zatiaľ nedokázali zhodnúť. Nemecko dokonca hrozí použitím práva veta, ak členské štáty nebudú finančne podporovať Ukrajinu. Analytik z portálu euBrief Radovan Geist vysvetľuje, či v novom rozpočte dostane Slovensko menej peňazí.
„Kam sa nemecký alebo holandský daňový poplatník pozrie, tam môže veľmi ľahko nájsť príklady toho, ako boli európske peniaze zneužité, nesprávne použité alebo neefektívne použité. Oslabuje to argumenty tých, ktorí hovoria, že európsky rozpočet potrebujeme mať veľký,“ opisuje Geist.
Odborník na EÚ si myslí, že mnohé problémy by vyriešilo, keby investície a európske prostriedky v rozpočte boli podmienené dodržiavaním niektorých pravidiel – napríklad funkčný právny štát a boj s korupciou. „Slovensku prešlo veľa vecí, ktoré mu podľa mňa prejsť nemali,“ hovorí Geist.
Na Slovensku veľká väčšina verejných investícií, približne 80 percent, pochádza práve z európskych peňazí. Ako Geist upozorňuje, ak by nebolo európskych financií, dnes nemáme opravené námestia, infraštruktúru a nemohli by sme platiť ani niektoré základné funkcie, ktoré má plniť štát. „To je však skôr náš problém, pretože európsky rozpočet má platiť niečo extra, niečo navyše. My sme z toho, bohužiaľ, dlhodobo suplovali národné peniaze,“ dodáva.
Rokovania o rozpočte podľa neho nie sú výnimočný stav. Od chvíle, keď Komisia začne pripravovať nový návrh, až po finálne schválenie, pokojne môžu prebehnúť aj dva roky. Posledný rozpočet, ktorý bol prijatý včas, bol v roku 2005.
Rokovanie o európskom rozpočte sa prepája aj s otázkou, ako ďalej pomáhať Ukrajine brániť sa pred ruskou agresiou. Nemecký kancelár Friedrich Merz pohrozil vetom európskeho rozpočtu a žiada, aby naďalej pretrvávala finančná pomoc Ukrajine. Podľa Geista ide o silný a racionálny argument, pretože pomoc Ukrajine je zároveň investíciou do našej vlastnej obrany. Ukrajina je okrem toho budúcou členskou krajinou Európskej únie.
K finančnej pomoci Ukrajine sa nechce pridať ani Slovensko. „To, že sa niektoré vlády tvária, že sa ich to netýka, je smutné, no zároveň sa tým vzdávajú spoluzodpovednosti za spoločnú európsku budúcnosť. Potom je oprávnené pýtať sa, či by takéto krajiny mali dostávať európske peniaze,“ hovorí Geist.
Európska komisia navrhla zvýšiť financovanie takzvaných nových priorít Únie, predovšetkým obranu a konkurencieschopnosť. Navrhla tiež zlúčiť doteraz samostatné kapitoly pre poľnohospodárov a regionálny rozvoj a dať členským krajinám možnosť rozhodnúť sa, na ktorú z týchto dvoch vecí dajú väčší dôraz.
Dohoda bude musieť obsahovať aj ustanovenie o tom, ako sa bude splácať spoločný európsky dlh z čias pandémie. Splácanie sa začne práve v roku 2028, teda keď začne fungovať nový európsky rozpočet. Ročne ide o 20 až 29 miliárd eur.
Slovenská vláda podľa Geista nie je šetrná. Slovensko má dlhodobú pozíciu, že chce z európskych peňazí čo najviac, a jeho priority sú dve: čo najväčší európsky rozpočet a čo najviac peňazí pre poľnohospodárov a regionálny rozvoj.
Celkový balík na ďalších sedem rokov bude podľa všetkého menší. „Ak sa však peniaze presunú do nových priorít, je pravdepodobné, že obálka pre Slovensko bude obsahovať menej,“ uvádza analytik. Pripomína, že Slovensko ekonomicky profituje z členstva v Únii v omnoho väčšom meradle než len cez peniaze z európskeho rozpočtu, no keďže verejné investície platíme z európskych peňazí, bude to bolieť.
Ako dôvod, prečo Brusel mení pravidlá hry, uvádza aj kauzy, ako boli farmárske dotácie exposlankyne Roškovej, penzión Fafokan či škandalózne veľké odmeny na ministerstve životného prostredia za bývalého ministra Tarabu. Podľa Geista by časť problémov vyriešilo, keby boli európske prostriedky silne podmienené plnením kritérií, ako je funkčný právny štát a boj s korupciou. „Tu je problém aj Európskej komisie, že tam, kde mohla pritlačiť, nepritlačila dostatočne. Slovensku prešlo veľa vecí, ktoré mu podľa mňa prejsť nemali,“ myslí si.
Vstup malej krajiny, ako je Čierna Hora či Moldavsko, dokáže európsky rozpočet jednoducho absorbovať. Vstup Ukrajiny bude mať omnoho zásadnejší vplyv. V súčasnej podobe na takúto úlohu rozpočet pripravený nie je, čo sa však dá riešiť samostatným nástrojom mimo rozpočtu Únie, podobne ako pri covide či pomoci Ukrajine s obranou.
Základná dohoda o rozpočte môže padnúť už na dvoch nadchádzajúcich summitoch, a to aj s niektorými otvorenými otázkami, ktoré sa dohodnú neskôr. Posledným dátumom na rozumnú dohodu je podľa Geista koniec marca či začiatok apríla 2027, keďže potom prichádzajú francúzske prezidentské voľby. „Potom už nehovorím, že treba robiť paniku, ale môžeme byť vážne znepokojení,“ uzatvára.
