Babiš navrhol, kto by mal za Európu rokovať s Putinom
Európsku účasť pri prípadných mierových rokovaniach s Ruskom by podľa českého premiéra Andreja Babiša mali reprezentovať konkrétni lídri členských štátov, nie predstavitelia inštitúcií EÚ. Predseda českej vlády to povedal vo štvrtok v Dubline na okraj 9. summitu Európskeho politického spoločenstva, ktorý v piatok pokračuje neformálnym summitom EÚ.
Babiš uviedol, že by išlo o osoby z Európskej rady, teda premiérov alebo prezidentov členských krajín, keďže práve tento orgán rozhoduje o financovaní a rozpočte. Spomedzi konkrétnych mien spomenul taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, dánsku premiérku Mette Frederiksenovú, poľského premiéra Donalda Tuska a predsedu belgickej vlády Barta De Wevera, ktorým by bol ochotný zveriť mandát zastupovať Úniu pri rokovacom stole. Dodal, že pri výbere by sa malo prihliadať aj na volebný kalendár v príslušných krajinách.
Výhrady k nekoordinovanej komunikácii
Český premiér sa pritom odvolal na list, ktorý podľa jeho slov zaslala Meloniová a v ktorom kritizovala súčasný stav komunikácie v otázke vojny na Ukrajine. Mala upozorniť na neprehľadnosť rôznych telefonátov a stretnutí v rozličných formátoch, ktoré neboli koordinované ani schválené na úrovni Európskej rady.
V tejto súvislosti Babiš pripomenul nedávne telefonáty s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktoré koncom októbra absolvovali fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Störe. S výhradami talianskej premiérky sa stotožnil a zdôraznil, že podobné kroky by mali mať mandát Európskej rady, keďže práve tá rozhoduje aj o rozpočte a finančnej pomoci pre Ukrajinu. Zopakoval, že podľa jeho predstavy by mali európske peniaze smerovať predovšetkým na povojnovú obnovu Ukrajiny, nie na samotné financovanie vojenského konfliktu.
Nevhodné podmienky pri rozpočte EÚ
Babiš sa vyjadril aj k vyhláseniu nemeckého kancelára Fridricha Merza, ktorý podľa neho pohrozil zablokovaním schválenia rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034, ak sa všetky členské štáty nezaviažu pokračovať vo finančnej pomoci Kyjevu v roku 2027 a v nasledujúcom období. Český premiér takýto postup označil za nevhodný.
Zároveň poukázal na to, že tento prístup podľa jeho slov odmietli všetky krajiny Vyšehradskej štvorky. Dodal, že diskusia o týchto citlivých otázkach by mala pokračovať za zatvorenými dverami, nie prostredníctvom verejných vyhlásení.
