By using this site, you agree to the Privacy Policy and Terms of Use.
Accept
Pozadie
  • Ekonomika
  • Kultúra
  • Rôzne
  • Spoločnosť
  • Šport
  • Zdravie
Reading: Najstaršia bratislavská fabrika: 130 rokov vône i smradu
Search
PozadiePozadie
Font ResizerAa
Search
  • Ekonomika
  • Kultúra
  • Rôzne
  • Spoločnosť
  • Šport
  • Zdravie
©2025 Všetky práva vyhradené.
Ekonomika

Najstaršia bratislavská fabrika: 130 rokov vône i smradu

B Andrej
Last updated: noiembrie 12, 2026 6:30 am
B Andrej
4 Min Read
Share
Najstaršia bratislavská fabrika: 130 rokov vône i smradu
SHARE

Bratislavská čokoládovňa oslavuje 130 rokov, dnes zásobuje celú Európu

Závod na bratislavskej Račianskej ulici patrí medzi najstaršie potravinárske fabriky na Slovensku. Už 130 rokov sa z neho šíri vôňa praženého kakaa, ktorú miestni obyvatelia vnímajú ako súčasť mesta. Zatiaľčo väčšina tradičných priemyselných podnikov z hlavného mesta zmizla, cukrovinková výroba tu pokračuje dodnes.

Contents
Bratislavská čokoládovňa oslavuje 130 rokov, dnes zásobuje celú EurópuTradičné značky dnes tvoria len zlomok produkcieVýroba začína surovým kakaovým bôbomDiskusia o dvojakej kvaliteLogistika uprostred mestaOd štolveriek po svetové značky

Spoločnosť dnes pôsobí pod hlavičkou nadnárodného koncernu Mondelēz. Hoci jej názov prešiel viacerými zmenami, za múrmi fabriky stále vznikajú sladkosti, ktorých chuť poznajú celé generácie.

Tradičné značky dnes tvoria len zlomok produkcie

Pri spomenutí bratislavskej čokoládovne si mnohí vybavia bonboniéru Tatiana, tyčinky Rumba či tradičný Nugát. Manažér výroby a logistiky Michal Hyross však uvádza, že tieto československé značky dnes predstavujú už len veľmi malé percento celkovej produkcie závodu.

Bratislavská továreň vyrába väčšinu produkcie na export. Sústredí sa predovšetkým na individuálne balené pralinky a čokoládové tyčinky. Z liniek na Račianskej ulici schádza značka Milka, cukrovinky Cadbury, čokoláda Côte d’Or aj Toblerone.

Výroba začína surovým kakaovým bôbom

Výrobný proces v bratislavskom závode sa začína surovým kakaovým bôbom dovezeným z Afriky či Južnej Ameriky. Obchodný riaditeľ Tomáš Kautský vysvetľuje, že závod spracúva kakaové bôby, z ktorých vyrába čokoládový likér a čokoládovú hmotu, a špecializuje sa na pralinky a tyčinky.

Hyross približuje jednotlivé kroky: bôby prechádzajú dôkladným čistením, pri ktorom sa odstraňujú kamienky, drievka či špagátiky, nasleduje debakterizácia a vysušenie. Potom prichádza praženie, pri ktorom bôby získavajú charakteristickú arómu. Po pražení sa drvia a melú na tekutý kakaový likér bez pridania inej tekutiny.

Diskusia o dvojakej kvalite

Mnohí spotrebitelia sú presvedčení, že čokoláda Milka kúpená v Rakúsku chutí inak ako tá z domácich obchodov. Hyross aj Kautský to označujú za nezmysel. Podľa nich sa európske závody špecializujú na určité typy produktov, ktoré sa distribuujú na jednotlivé trhy, pričom suroviny sú identické a kvalita je rovnaká bez ohľadu na cieľovú krajinu.

Rozdiely medzi trhmi však existujú v preferenciách spotrebiteľov. Kým slovenský zákazník pri sladkostiach najviac siaha po ovocných, najmä jahodových príchutiach, na českom trhu podľa Kautského stabilne vyhrávajú oriešky a orieškové náplne.

Logistika uprostred mesta

Fabrika leží v širšom centre Bratislavy a je obklopená obytnými zónami. Denne k nej prichádza približne 40 až 45 kamiónov, ktoré dovážajú suroviny a odvážajú hotové výrobky alebo tekutú čokoládu na export. Aby závod nenarušil dopravu a nočný kľud, dvor funguje výhradne v dennom režime od siedmej ráno do ôsmej večer.

Od štolveriek po svetové značky

Fabriku postavili v roku 1896 bratia Stollwerckovci. Jej prvým známym produktom boli mliečne karamelky, ktoré si ľudia prekrstili na „štolverky“. Firma zaviedla mincové automaty s drobnými vzorkami, z ktorých sa vyvinul fenomén malých balení a čokoládových tyčiniek.

Po vzniku Československa fabrika vyrábala bonboniéry s názvami ako „Kriváň“, „Detvan“ či „Tú mám rád“. V roku 1915 pri explózii parného stroja zahynul technologický líder firmy Heinrich Stollwerck, ktorého tlaková vlna vymrštila do kade s tekutou čokoládou. Počas druhej svetovej vojny sa výroba obmedzila a v roku 1944 časť fabriky zničilo bombardovanie.

Po znárodnení a zlúčení so závodmi v Trnave a Piešťanoch v roku 1958 dostal podnik meno Figaro. V roku 1992 získala 67-percentný podiel spoločnosť Jacobs Suchard, ktorá sa o rok neskôr zlúčila s Kraft General Foods Europe. V roku 2012 prešla cukrovinková divízia Kraftu pod novú globálnu hlavičku Mondelēz International.

Share This Article
Facebook Print
Previous Article Colom porazil republikánsku senátorku, bude prvým černošským senátorom od 19. storočia Colom porazil republikánsku senátorku, bude prvým černošským senátorom od 19. storočia
Next Article V Booklyne sa zrútila budova, dve obete a 17 zranených V Booklyne sa zrútila budova, dve obete a 17 zranených

Recent Posts

  • Protesty proti drahému životu vo Francúzsku slabnú, do ulíc vyšlo vyše 100-tisíc ľudí
  • Letecký chaos v USA: Zrušili viac ako 16-tisíc letov
  • Spojenie PS a Demokratov je logický a správny krok
  • Taraba zamiešal kartami v koalícii, Fico čelí tlaku a vracajú sa staré kauzy
  • Demokrati a PS pôjdu do volieb spoločne. Šimečka a Naď sa dohodli na koalícii

Recent Comments

Niciun comentariu de arătat.
  • Kontakt
  • Podmienky používania
  • Zásady ochrany osobných údajov a používania súborov cookie
  • Zásady používania súborov cookie

©2025 Všetky práva vyhradené.

Welcome Back!

Sign in to your account

Username or Email Address
Password

Lost your password?