Rodičia v Moste pri Bratislave riešia podozrenia na nevhodné správanie učiteľky v materskej škole
Rodičia v obci Most pri Bratislave nedávno riešili podozrenia na nevhodné správanie jednej z učiteliek v tamojšej materskej škole. Hovorili o kriku, ponižovaní a dokonca aj o fyzickom napadnutí. Na situáciu reagovala aj obec, ktorá uviedla, že sa situácia aktívne rieši.
Štátna školská inšpekcia v tejto veci prijala hromadnú sťažnosť na konanie predškolského pedagóga a spôsob prešetrenia udalosti riaditeľom školy. Rodičia sa na odporúčenie právnika nechceli k situácii vyjadrovať.
Prípad sa dostal aj na políciu
Po preverení a šetrení sa vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci rozhodla vec odovzdať príslušnému orgánu, ktorý je kompetentný vo veci ďalej konať. Informoval o tom bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff. Jeden z účastníkov konania podal proti rozhodnutiu opravný prostriedok, o ktorom rozhodne príslušná okresná prokuratúra.
„Vyšetrovanie doposiaľ nie je ukončené, a preto sa viac k predmetnej veci nebudeme vyjadrovať, aby tak nedošlo k zmareniu vyšetrovania,“ dodal.
Psychologička upozorňuje na traumy z vyhrážok
V krízových intervenčných tímoch IPčko pôsobí psychologička Marta Marošová. Spomína si na prípad dieťaťa, ktoré malo nezvyčajný strach zo všetkých sirén, ktoré vydávajú sanitky, hasičské aj policajné autá. Prostredníctvom hry s dieťaťom zistila, čo mu na týchto zvukoch prekáža.
„Zistili sme, že ak sa v škôlke čokoľvek stane, pani učiteľka im povie, že si po ne prídu policajti. Budú húkať a svietiť, ak okamžite nezačnú robiť to, čo majú – umývať si ruky, obliekať sa alebo si upratať hračky. Dieťa to nedokázalo vysvetliť, ale začalo sa tých zvukov báť,“ opísala prípad z praxe.
Spomína si aj na ďalšie dieťa, ktoré malo strach z tmavých miest či zo schodov vedúcich nadol. Bálo sa ísť s rodičmi do reštaurácie, ak muselo ísť najprv dole schodmi. „Deti v materskej škole strašili, že ak nebudú jesť, pôjdu do pivnice,“ objasňuje.
V oboch prípadoch pomohlo to, že rodičia nezostali ľahostajní, všimli si zmeny v správaní svojich detí a včas vyhľadali odbornú pomoc.
Ako odlíšiť fantáziu od reality
Malé deti často nedokážu slovami opísať, čo ich trápi. Trauma sa u nich prejavuje nepriamo – strachom, plačlivosťou, rýchlou zmenou nálad, nočnými morami alebo vyhýbaním sa konkrétnym miestam a situáciám.
Psychologička odporúča rodičom, aby sa o situácii najprv porozprávali medzi sebou a dohodli sa, ako o tom budú komunikovať s dieťaťom. Dôležité je zachovať pokoj. „Rodič by nemal reagovať prudko alebo naliehavo, ale zachovať neutrálny prístup, aby dieťa nevystrašil,“ vysvetľuje.
Deti do šiestich rokov zvyknú náročné situácie pretvárať do hry. „Pri hre tak mimovoľne rozprávajú o tom, čo sa stalo. Pomocou hry s autíčkami či bábikami môžu navodiť situáciu, že prichádza osoba – napríklad pani učiteľka – a sledovať, ako dieťa zareaguje,“ dodáva.
Upozorňuje, že je dôležité zapamätať si, čo dieťa povie ako prvé. Deti si totiž môžu príbeh neskôr upraviť a zapájať doň fantáziu. „Musíme rátať s tým, že fantázia do veku šiestich rokov prirodzene patrí. Detský mozog ešte nie je vyvinutý na to, aby rozlišoval medzi realitou a fantáziou,“ pripomína.
Varovné signály, ktoré si všímať
Úrad komisára pre deti pripomína, že žiadne upozornenie zo strany dieťaťa by sa nemalo automaticky spochybňovať. Podľa úradu je potrebné sledovať náhle zmeny v správaní, napríklad bezdôvodný strach, úzkosť, agresívne prejavy alebo odmietanie chodenia do materskej školy.
Dôležitým ukazovateľom je aj to, ak neobvyklé správanie zamestnanca spomínajú nezávisle od seba viaceré deti. „Úlohou rodičov ani pedagógov nie je situáciu okamžite vyšetrovať, ale zabezpečiť jej odborné a citlivé posúdenie,“ dopĺňa úrad.
Psychologička dodáva, že si treba všímať aj stereotypné správanie, vyhýbanie sa konkrétnym miestam alebo osobám. Varovným signálom je aj panický odpor k škôlke či strach pri zmienke o konkrétnom učiteľovi.
U detí sa môže prejaviť aj regres – vrátia sa do predchádzajúceho vývojového stavu, napríklad formou pomočovania sa alebo cmúľania palca. „Pri regrese sa ako keby opäť vrátili vo vývine o dva až tri roky dozadu alebo k nejakým zvykom, ktoré mali, keď boli veľmi malí,“ objasňuje.
Ďalšími ukazovateľmi môžu byť nočné mory, náhla zmena nálad, ale aj fyzické príznaky ako pokašliavanie, bolesť hlavy či bruška. Samostatnou kategóriou sú modriny, ktoré nesedia s vysvetlením úrazu.
Všímavosť rodičov je kľúčová, avšak svoje obavy by mali overovať s učiteľkami, ktoré majú ich deti na starosti. Spoločne potom môžu hľadať spôsoby, ako dieťaťu pomôcť zvládať náročné situácie.
